Rusko a Ukrajina si vymenili mierové návrhy. Putin: Sú protichodné. Reagoval aj na zvýšenie obranných výdavkov NATO
Ruský prezident Vladimir Putin v piatok povedal, že mierové návrhy, ktoré si vymenili Rusko a Ukrajina, sú absolútne protichodné, čo však podľa šéfa Kremľa nie je prekvapujúce. Dodal, že strany diskutujú o možnom ďalšom kole rokovaní, píše o tom agentúra AFP.
Ruská a ukrajinská delegácia si na mierových rokovaniach v Turecku vymenili memorandá, v ktorých obe strany načrtli svoje predstavy o ukončení viac ako tri roky trvajúcej vojny.
„Pokiaľ ide o memorandá, podľa očakávania sa nestalo nič prekvapujúce... Ide o dve úplne protichodné memorandá,“ povedal Putin na tlačovej konferencii v bieloruskom Minsku.
Putin podľa agentúry Reuters vyjadril nádej, že pokračujúci dialóg medzi stranami konfliktu pomôže zmenšiť rozdiely predložených návrhov.
Vyjednávači Moskvy a Kyjeva sú podľa slov ruského prezidenta v neustálom kontakte. Dosiaľ sa uskutočnili dve kolá rusko-ukrajinských mierových rokovaní v tureckom Istanbule. Rozhovory však neviedli k posunu k ukončeniu vojny. Strany sa však dohodli na rozsiahlej výmene vojnových zajatcov a padlých vojakov. Tieto výmeny prebehli postupne v uplynulých týždňoch.
Ďalšie kolo rozhovorov by sa podľa Putina mohlo znova konať v Turecku, hoci čas a miesto konania ešte neboli dohodnuté. Zároveň oznámil, že Rusko je pripravené odovzdať Ukrajine ďalších 3000 zajatých ukrajinských vojakov.
Stanica Sky News informuje, že Putin zároveň vyhlásil, že Rusko a Spojené štáty sa začínajú zbližovať vďaka americkému prezidentovi Donaldovi Trumpovi. Tvrdí, že si šéfa Bieleho domu „veľmi váži“ a je ochotný sa s ním stretnúť. „Vo všeobecnosti sa vďaka prezidentovi Trumpovi vzťahy medzi Ruskom a Spojenými štátmi začínajú stabilizovať,“ uviedol ruský prezident.
Putin: Agresívny záväzok členov Severoatlantickej aliancie
Putin tiež povedal, že Rusko plánuje dlhodobo znižovať vojenské výdavky. Tvrdí, že Ruská federácia je vystavené tlaku v súvislosti s rozpočtom v dôsledku zvýšených výdavkov na obranu, čo podľa neho zvýšilo infláciu. Priznal, že Rusko vynakladá na potreby obrany 6,3 percenta hrubého domáceho produktu (HDP), čo predstavuje 13,5 bilióna rubľov (takmer 147 miliárd eur). „To je veľa,“ konštatoval ruský prezident.
Šéf Kremľa reagoval aj na zvýšenie obranných výdavkov zo strany NATO na päť percent HDP, na ktorom sa členské štáty dohodli v stredu na samite Aliancie v Haagu. Putin tento krok odsúdil ako „agresívny“ záväzok členov Severoatlantickej aliancie.
Pozrite si archívnu reportáž z 10. júna 2025 o tom, ako Fico dáva podmienku Európskej komisii:
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"