Lídri sa na samite EÚ zhodli na zvýšení tlaku na Rusko, proti bol Orbán. Lavrov: Moskva sa záväzku NATO neobáva

Lídri 26 členských krajín Európskej únie sa vo štvrtok v Bruseli zhodli na ďalšej podpore Ukrajiny a zvýšení tlaku na Rusko, aj prostredníctvom sankcií zameraných na energetiku. Vyplýva to zo záverov rokovania. Proti bol podľa informácií ČTK maďarský premiér Viktor Orbán.

Zopakovala sa tak situácia z marcového zasadnutia, keď maďarský premiér Viktor Orbán rovnako odmietol spoločné závery o Ukrajine. Budapešť tiež nesúhlasí s prijatím Ukrajiny do EÚ, hoci podľa Európskej komisie vojnou zničená krajina splnila všetky podmienky na začatie prístupových rokovaní. To si však vyžaduje podporu všetkých členských štátov.

Európska rada dôrazne odsúdila pokračujúce ruské útoky na civilné ciele. Ocenila ochotu Ukrajiny zastaviť boje a vyzvala Moskvu, aby preukázala politickú vôľu ukončiť agresiu. „EÚ je pripravená v prípade potreby zvýšiť tlak na dosiahnutie tohto cieľa, a to aj prostredníctvom nového prísneho balíka sankcií, ktorý by zahŕňal aj ďalšie opatrenia zamerané na príjmy Ruska z energetiky,“ píše sa v stanovisku.

Vyhlásenie tiež zdôrazňuje význam humanitárnej pomoci a opatrení na budovanie dôvery, najmä výmeny vojnových zajatcov, prepustenia civilistov a návratu všetkých unesených ukrajinských detí a iných civilistov, ktorí boli nezákonne deportovaní a prevezení do Ruska a Bieloruska.

Všetka vojenská podpora, ako aj bezpečnostné záruky pre Ukrajinu budú poskytované pri plnom rešpektovaní bezpečnostnej a obrannej politiky niektorých členských štátov a s prihliadnutím na bezpečnostné a obranné záujmy všetkých členských štátov, zhodli sa predstavitelia krajín.

Zelenskyj vyzval lídrov, aby prijali prísne sankcie proti Rusku

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vo svojom prejave vyzval lídrov EÚ, aby prijali 18. balík prísnych sankcií voči Rusku. Zároveň opäť kritizoval niektoré európske spoločnosti za dodávky súčiastok do Ruska. Zelenskyj sa prostredníctvom videokonferencie prihovoril prezidentom a premiérom, ktorí sa stretli v Bruseli, a následne video zverejnil na sociálnej sieti X.

V uplynulých dňoch Zelenskyj poukázal na české a nemecké spoločnosti, ktoré podľa neho dodávajú Rusku komponenty potrebné na výrobu zbraní, a vyzval na uvalenie sankcií na tieto spoločnosti. Českí predstavitelia reagovali, že tieto obvinenia prešetrujú.

„Ukrajina je pripravená na spravodlivý mier, Ukrajina je pripravená na prímerie, ale Rusko všetko blokuje,“ povedal Zelenskyj. Z tohto dôvodu je potrebné zvýšiť tlak na Moskvu, pričom najúčinnejším nástrojom sú sankcie.

Zelenskyj vo svojom prejave zdôraznil význam jednoty Európskej únie. „Putinovým snom je vidieť rozdelenú Európu, ktorá nehovorí jedným hlasom,“ povedal. Väčšina štátov EÚ podľa neho jasne vidí ruskú hrozbu a vystupuje proti nej. Výsledkom je, že Európska únia je teraz silnejšia ako pred piatimi rokmi, dodal ukrajinský prezident a poďakoval všetkým za podporu, ktorú poskytujú ukrajinskému ľudu, aby sa mohol brániť proti ruskej agresii.

„Teraz je potrebný skutočne silný osemnásty balík sankcií, kľúčovými cieľmi musia byť obchod s ropou, ruské banky a iné finančné nástroje,“ dodal ukrajinský prezident. Schválenie balíka však zatiaľ blokujú Maďarsko a Slovensko.

Lídri EÚ vyzvali na posilnenie obrany a väčšiu suverenitu

Európska únia musí byť v oblasti obrany suverénnejšia a schopná reagovať na bezpečnostné hrozby vlastnými silami, zdôraznili lídri členských štátov vo štvrtok na samite v Bruseli. V prijatých záveroch vyzvali na významné zvyšovanie obranných výdavkov, posilnenie európskeho obranného priemyslu a užšiu spoluprácu pri vývoji a obstarávaní vojenských kapacít, informuje spravodajca.

„Ruská agresívna vojna proti Ukrajine a jej dôsledky pre európsku a globálnu bezpečnosť v meniacom sa prostredí predstavujú pre Európsku úniu existenčnú výzvu,“ píše sa tiež v prijatých záveroch.

Európska rada pripomenula, že silnejšia a schopnejšia Únia v oblasti bezpečnosti a obrany pozitívne prispeje k transatlantickej aj globálnej bezpečnosti, bude dopĺňať NATO a pre jeho členov naďalej zostáva základom ich kolektívnej obrany.

Lídri tiež apelovali na ďalšie významné zvyšovanie výdavkov na obranu a bezpečnosť a na efektívnejšie spoločné investície v súlade so záväzkami z tohtotýždňového summitu NATO.

Predstavitelia členských štátov privítali tiež prijatie nového nástroja SAFE (Security Action For Europe) a očakávané aktivovanie tzv. národných únikových klauzúl v rámci Paktu stability a rastu.

Lídri EÚ tiež vyzvali na samite na okamžité prímerie v Pásme Gazy a bezpodmienečné prepustenie všetkých rukojemníkov. Humanitárnu situáciu označili za katastrofálnu a zúfalú, upozorňujú na neprijateľný počet civilných obetí a hladovanie ľudí.

Vyplýva to zo zverejnených záverov vrcholného únijného stretnutia v Bruseli.

Pozrite si druhý živý vstup redaktorky Lexovej:

Rusko sa neobáva záväzku krajín NATO

Rusko sa neobáva záväzku krajín NATO zvýšiť výdavky na obranu. Minister zahraničia Sergej Lavrov vyhlásil, že to výrazne neovplyvní bezpečnosť krajiny a vyzval Alianciu, aby sa ospravedlnila za výrok o bujnejúcej militarizácii Ruska.

Krajina, ktorá podľa Reuters dáva z tohtoročného rozpočtu viac ako 40 percent na obranu, popiera, že by chcela zaútočiť na niektorý zo štátov NATO.

„My vieme, aké ciele sledujeme, neskrývame ich, otvorene ich oznamujeme, sú úplne zákonné z hľadiska akejkoľvek interpretácie zásad Charty OSN a medzinárodného práva a vieme, akými prostriedkami tieto ciele vždy dosiahneme,“ povedal Lavrov.

Moskva pritom odmietala aj slová západných predstaviteľov, že sa chystá zaútočiť na Ukrajinu, a to aj tesne pred začiatkom invázie.

"Európska rada vyzýva Rusko, aby prejavilo skutočnú politickú vôľu ukončiť svoju agresívnu vojnu, aby súhlasilo s prímerím a aby sa zapojilo do zmysluplných rokovaní," píše sa v dokumente s tým, že Európska únia je pripravená v prípade potreby zvýšiť tlak na Rusko, a to aj prostredníctvom nového robustného balíka sankcií.

Fico v tejto súvislosti kritizoval plán Európskej komisie postupne zastaviť všetok dovoz ruského plynu do konca roku 2027. Ten je súčasťou projektu REPowerEU s cieľom odbúrať závislosť európskeho bloku na energiách z Ruska. Fico sa počas štvrtka stretol s predsedníčkou Európskej komisie Ursulou von der Leyenovou.

Pozrite si prvý živý vstup redaktorky Niny Lexovej:

Orbán: Maďarsko vstup Ukrajiny nepodporuje

Predseda maďarskej vlády Viktor Orbán vo štvrtok v Bruseli oznámil, že na vládou iniciovanom hlasovaní o členstve Ukrajiny v Európskej únii VOKS 2025 sa zúčastnilo 2 278 000 Maďarov. Z nich 2 168 431 nepodporilo prijatie Ukrajiny.

Orbán spresnil, že z platných hlasov bol počet občanov, ktorí nepodporili vstup Ukrajiny do EÚ 2 168 431, čo je 95 percent.

„Prišiel som sem so silným mandátom, môj hlas sa stal silnejším a mužnejším, dnes na rokovaniach hlasom vyše dvoch miliónov Maďarov oznámim, že Maďarsko nepodporuje vstup Ukrajiny do EÚ,“ povedal premiér, ktorý pricestoval do belgického hlavného mesta na summit EÚ. Dodal, že „toto sú holé fakty“.

Na hlasovaní sa občania Maďarska mohli zúčastniť od 15. apríla do 20. júna v papierovej i online forme.

Orbán v Bruseli podčiarkol, že Maďarsko nemožno obísť, pretože pre členstvo Ukrajiny v EÚ, ale aj pre otvorenie každého bodu rokovania je potrebné jednomyseľné rozhodnutie. „Dnes sa nemôže stať nič, čo by malo právny účinok týkajúci sa členstva Ukrajiny v EÚ. Možno urobiť vyhlásenie (...). Môžu si rozprávať, čo len chcú, aj tu je sloboda,“ zdôraznil maďarský premiér, ktorý v tejto otázke argumentoval tým, že problémom je vojna. „Nemôžete prijať krajinu, ktorá je vo vojne, pretože by to znamenalo, že by Únia vstúpila do vojny,“ dodal Orbán.

Pozrite si súvisiacu reportáž o samite EÚ.