Financovanie nemocníc na Slovensku sa podobá tureckému bazáru. Kto vyjedná lepšie, ten profituje
Turecký bazár, podobá sa naňho financovanie nemocníc na Slovensku. Kto si dokáže vyjednať lepšie podmienky, ten profituje. Žilinská župa toho má ale dosť. Pre svojich pacientov žiada spravodlivosť.
Prečo vyzerajú župné nemocnice, tak ako vyzerajú? Odpoveď prináša Útvar hodnoty za peniaze. Súkromníci si totiž dokážu vyjednať lepšie platby.
„Balík verejného zdravotného poistenia je limitovaný, ale nie je žiaden dobrý dôvod, prečo by nemocnice VÚC alebo nemocnice ministerstva zdravotníctva mali tolerovať stav, kedy práve oni hospodária stratovo, keď ostatní poskytovatelia (súkromné nemocnice, ambulancie, laboratória...) majú od zdravotných poisťovní dostatočné výnosy na ziskové hospodárenie,“ uviedol Útvar hodnoty za peniaze.
Šetria, kde sa dá
To sa odráža predovšetkým na modernizačnom dlhu. Žilinská VÚCéčka, ktorá má štyri nemocnice poukazuje na alarmujúci stav. Šetrí, kde sa dá, ale už to prestáva stačiť.
„My nevieme pomaly nájsť miesto, kde by sme, lebo na ľuďoch reálne ušetriť nemôže, ak chcete splniť výkon. Tie nemocnice robia štyridsať tisíc hospitalizácií, viac ako štyridsať hospitalizácií za minulý rok, to je extrémne vysoké číslo,“ povedala Silvia Pekarčíková, riaditeľka odboru zdravotníctva ŽSK.
Aj Všeobecná zdravotná poisťovňa, ktorá má najväčší kmeň poistencov upozorňuje na výrazné rozdiely. Od tohto roka by sa to mohlo sčasti zlepšiť, keďže nabieha toľko očakávaný klasifikačný systém DRG.
„Ak by sa platilo podľa metodiky DRG všetky nemocnice v rovnakej úrovni by mali platby rovnaké. Ministerstvo zdravotníctva vydalo k prvému aprílu vyhlášku, ktorá zavádza povinný úhradový systém podľa DRG pre 15% nemocničnej starostlivosti a v budúcich rokoch sa bude tento podiel ďalej zvyšovať,“ povedal Andrej Wallner, hovorca ministerstva zdravotníctva
„Naším cieľom je nastaviť také podmienky, ktoré motivujú poskytovateľov k efektívnemu hospodáreniu a zároveň zabezpečujú pacientom dostupnú a kvalitnú zdravotnú starostlivosť,“ vyjadrila sa hovorkyňa Všeobecnej zdarvotnej poisťovne Danka Capáková.
Krivdu cítia aj pri eurofondoch
Krivdu cítia župné nemocnice aj pri eurofondoch. Dostávajú sa k nim len okrajovo. Ani v Pláne obnovy sa na nich nemyslelo.
„Veľmi úspešné boli aj zdravotnícke zariadenia súkromných spoločností, len tie župné, teda Žilinského kraja stále sa ešte nedopracovali k žiadnemu projektu investičnému, ktorý by pokryl požiadavky našich nemocníc,“ povedala Erika Jurinová, predsedníčka Žilinského samosprávneho kraja.
Žilinská župa prevádzkuje štyri nemocnice v Čadci, Trstenej, Dolnom Kubíne a v Liptovskom Mikuláši. Ďalšie tri má Trenčiansky kraj. Ten v poslednom čase hľadá, komu by ich s vysokým dlhom prenajal.
Máš dobrý tip na reportáž?
Stiahni appku a pošli video zaujimavých udalostí z tvojho regiónu.
Zistiť viac