Vysvetľujeme: Slovensko nie je jediná krajina, voči ktorej začala Európska komisia viesť konanie

Slovensko nie je jedinou krajinou, voči ktorej začala Európska komisia viesť konanie. Za uplynulých 10 rokov je podobných prípadov viac. Tu sú aspoň niektoré z nich.

Poľsko

Do sporu s Bruselom sa už viackrát dostalo Poľsko. Dôvodom bola justícia. Napríklad v rokoch 2015-2017 viedla Komisia voči Poľsku konanie, kvôli reforme súdov. Táto téma sa ešte vyhrotila v roku 2018, keď vtedajšia konzervatívna vláda prijala zákon o znížení maximálneho veku sudcov Najvyššieho súdu, zo 70 na 65 rokov, čím donútila mnohých sudcov k odchodu do penzie. Súd EÚ neskôr rozhodol, že toto konanie bolo nelegálne.

Maďarsko

Potom tu máme Maďarsko. To je pod vedením Viktora Orbána pomerne často v ostrom strete s Európskou komisiou. Témou sporov sa stal napríklad maďarský zákon o mimovládkach, ktorý organizácie financované zo zahraničia označoval za zahraničných agentov. Potom tu bola legislatíva z roku 2019, s názvom „Stop Soroš“ ktorá bola namierená proti organizáciám pomáhajúcim migrantom. Súd rozhodol, že aj tento zákon je v rozpore s právom EÚ. A Komisia sa už dlhšie sporí s Maďarskom aj kvôli jeho tvrdému postoju voči LGBTI komunite.

Rumunsko

Komisia kontrolovala aj Rumunsko, a to hneď od jeho vstupu do Únie. Hlavným dôvodom bola reforma súdnictva a protikorupčné zákony, ktoré v krajine prijali. V roku 2023 však Európska komisia kontrolu súdnictva ukončila.

Malta

A potom tu máme najmenší štát Európskej únie - Maltu, ktorá predávala takzvané „Zlaté pasy.“ Využívali ich najmä Rusi a Bielorusi. Vďaka týmto pasom získali možnosť slobodne cestovať a pracovať v Únii. Brusel však tento rok rozhodol, že Malta musí tieto praktiky zastaviť.

Čítajte viac

Európska komisia začala konanie proti Slovensku. Nedeje sa nič neočakávané, hovorí politológ