Vojny menia aj pravidlá na oblohe. Letecká doprava čelí najväčšiemu chaosu od pandémie
V dôsledku súčasného konfliktu na Blízkom východe, ako aj prebiehajúcej vojny na Ukrajine, musia letecké spoločnosti smerovať svoje lietadlá mimo obmedzeného vzdušného priestoru. Podľa leteckých expertov však rušenie a presmerovanie letov stojí čas a peniaze, uvádza CNN.
„Uzavretie vzdušného priestoru je dnes celkom bežné,“ povedal konzultant v oblasti letectva Brendan Sobie. Dodal, že po sérii konfliktov, ktoré odštartovala ruská invázia na Ukrajinu, si na to letecké spoločnosti museli zvyknúť.
Podľa máp, ktoré umožňujú živé monitorovanie leteckej dopravy, je priestor nad Izraelom, Iránom, Irakom a Ukrajinou úplne prázdny, pričom okolité lety sú presmerované do úzkych koridorov po stranách uzavretých zón. Nad Ruskom stále lietajú niektoré lietadlá, ale väčšinou ide o lety čínskych aerolínií, ktoré majú základňu na severe krajiny.
Presmerovanie letov je nákladné
Podľa riaditeľa austrálskej konzultačnej spoločnosti Strategic Air Tonyho Stantona, je však zrušenie a presmerovanie letov nákladné. Kvôli súčasnému konfliktu medzi Iránom a Izraelom trvajú lety medzi Londýnom a Hongkongom o dve hodiny dlhšie ako zvyčajne. Aj pre relatívne efektívne diaľkové lietadlá to znamená veľký nárast spotreby paliva. Podľa Stantona takéto lietadlo spotrebuje za hodinu v priemere palivo v hodnote 7000 dolárov (vyše 6000 eur).
Okrem vyšších nákladov na palivo musia letecké spoločnosti zohľadniť aj vyššie náklady v dôsledku dlhšieho pracovného času posádky, nových poplatkov za používanie náhradných letových trás alebo ušlých príjmov v dôsledku meškania a zrušenia letov. Tieto straty sa nedajú jednoducho kompenzovať, pretože väčšina cestujúcich si kupuje letenky vopred, často dlho pred udalosťou, ktorá spôsobila prerušenie. Okrem toho podľa analytikov nie je isté, či sa tieto dodatočné náklady premietnu do budúcich cien leteniek, keďže ponuka a dopyt na jednotlivých trasách sa môžu výrazne zmeniť.
Presmerovanie letov okolo konfliktných zón tiež znamená, že sa v úzkych bezpečných koridoroch pohybuje súčasne viac lietadiel. To si vyžaduje, aby dispečeri upravili napríklad výšku letu alebo čas odletu. Okrem toho je v súčasnosti viac lietadiel ako kedykoľvek predtým, napríklad v Perzskom zálive sa podľa Sobieho počet spojení za posledných niekoľko rokov strojnásobil.
Strašiakom sú sopky a víchrice
Tragické dôsledky toho, že lietadlo vletí do nepokojného vzdušného priestoru, sa ukázali v júli 2014, keď let spoločnosti Malaysia Airlines smerujúci z Amsterdamu do Kuala Lumpuru zostrelila raketa z ukrajinskej oblasti okupovanej proruskými separatistami. Tento incident neprežil nikto z 298 ľudí na palube.
Stanton však dodal, že napriek vojnovej neistote sa letecké spoločnosti viac obávajú iných udalostí, ako sú napríklad výbuchy sopiek, ktoré môžu mať oveľa väčší vplyv ako konfliktná zóna. Oblaky sopečného popola obsahujú oxid kremičitý, ktorý sa pri vysokých teplotách môže prilepiť na súčasti prúdových motorov a spôsobiť vážne škody.
Okrem toho sa popol môže šíriť na veľké vzdialenosti v dôsledku silného vetra pri vysokých hladinách. Poukázal na erupciu sopky Eyjafjallajökull na Islande v roku 2010, ktorá spôsobila, že obloha nad severným Atlantikom - jednou z najvyťaženejších leteckých trás na svete - utíchla a letecká doprava dosiahla úroveň, akú sme videli až po pandémii covid-19 o desať rokov neskôr.
Pozrite si archívnu reportáž o leteckom nešťastí v Indii z 12. júna 2025:
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"