Krajiny na východnom krídle Európy pripravujú nemocnice na vojnu. Máme zlých susedov: Rusko a Bielorusko, znie z Pobaltia
Európske krajiny na východnom krídle NATO upravujú pohotovostné protokoly, aby boli ich zdravotnícke zariadenia pripravené na prípadnú vojnu s Ruskom.
Vyplýva to z článku portálu Politico, ktorý sa rozprával najmä s predstaviteľmi Estónska, Lotyšska a Litvy, ktoré v reakcii na ruskú inváziu na Ukrajinu podnikajú viaceré kroky, od riadnych cvičení, cez zostavenie traumatologických súprav pre prípad hromadných obetí, obstaranie nepriestrelných viest a prilieb pre zdravotníkov až po presun operačných sál do podzemia.
Zlí susedia
„Nie je to otázka, či Rusko zaútočí. Ide o to, kedy to urobí,“ povedal zástupca riaditeľa estónskeho zdravotníckeho úradu Ragnar Vaiknemets, ktorý dohliada na pripravenosť pobaltskej krajiny na rôzne krízové situácie od pandémie až po vojnu. „Máme zlých susedov: Rusko a Bielorusko,“ povedal pred časom námestník litovského ministra zdravotníctva Daniel Naumovas.
Ruská invázia na Ukrajinu ukázala, že moderný konflikt nešetrí ani zdravotnícke zariadenia, ani civilistov, píše Politico s tým, že krajiny severovýchodnej Európy si to všimli.
Príkladom je fakultná nemocnica Santaros Klinikos v litovskom Vilniuse. Zdravotnícke zariadenie nachádzajúce sa neďaleko hraníc s Bieloruskom, buduje podzemnú infraštruktúru, kryty alebo autonómne systémy, ktoré by umožnili fungovanie zdravotníckeho zariadenia aj v prípade výpadku elektriny alebo vody.
Nepriestrelné vesty a satelitné telefóny
Mnohé nemocnice vo východnej Európe sú pozostatkom sovietskej éry a sú obzvlášť zraniteľné, uvádza Politico. „Máme vysoké, veľké budovy. Neviem si predstaviť, že by som pracoval na najvyššom poschodí nemocnice a čakal, že ma zasiahne raketa,“ povedal Vaiknemets. Nemocnice preto teraz skúmajú, ako v prípade potreby premeniť suterény na operačné sály.
V Estónsku dostanú záchranári v prípade potreby aj nepriestrelné vesty a prilby, ale plánuje sa aj distribúcia satelitných telefónov na udržanie komunikácie v prípade zlyhania tradičných sietí. Úrady dokonca plánujú vytvoriť nezávislú internetovú sieť, uvádza webová stránka. V reakcii na skúsenosti Ukrajiny s ruskými leteckými útokmi na energetický sektor krajiny sa podľa nej v zdravotníctve inštalujú elektrické generátory.
Špeciálny výcvik pre zdravotníkov
Pobaltské krajiny si tiež vytvárajú zásoby vhodného zdravotníckeho vybavenia, uvádza Politico. Estónsko vyčlenilo 25 miliónov eur na nákup traumatologických súprav pre hromadné nešťastia a škrtidiel. Lotyšsko tiež vytvára národné zásoby.
Krajiny organizujú aj cvičenia. Napríklad, aby sa zabezpečilo, že zdravotníci budú môcť prejsť do „krízového režimu“ v prípade vojny, v ktorej by museli riešiť nápor pacientov a ošetrovať vojnové zranenia, ktoré sú v čase mieru zriedkavé. Niektorí litovskí zdravotníci podľa servera cestujú aj na Ukrajinu, aby priamo na mieste videli, ako sa tamojšie nemocnice vyrovnávajú s ruskými náletmi, záplavami zranených a výpadkami elektrickej energie.
Krajiny sa zaoberajú aj otázkou zdravotníckych pracovníkov, ktorých je v pobaltských krajinách už teraz nedostatok. Jeden z prieskumov v Litve ukázal, že viac ako štvrtina z nich by v prípade vojny pravdepodobne utiekla, menej ako 40 percent si myslí, že by zostali, a približne tretina si nie je istá. Estónsko očakáva podobný trend, uvádza Politico.
Moskva rozpútala rozsiahlu vojnu proti Ukrajine vo februári 2022, keď Minsk poskytol základňu ruským inváznym jednotkám. Všetky tri pobaltské krajiny, ktoré boli kedysi súčasťou Sovietskeho zväzu, od vpádu ruských vojsk na Ukrajinu zvýšili svoje výdavky na obranu, čím jednoznačne podporili brániacich sa Ukrajincov. Všetky tri krajiny, ktoré sú členmi Severoatlantickej aliancie a Európskej únie, majú spoločné hranice buď s Ruskom, alebo Bieloruskom, alebo s oboma.