Aké sú najhoršie možné scenáre iránsko-izraelského konfliktu? Hrozí globálna kríza, jadrový chaos aj kolaps ekonomiky
Konflikt medzi Izraelom a Iránom eskaluje do otvoreného vojenského stretu. Ak sa nepodarí zabrániť ďalšiemu vyhroteniu, svet môže čeliť bezpečnostnej aj hospodárskej katastrofe – a to na viacerých frontoch naraz.
Nový konflikt medzi Izraelom a Iránom sa začal v noci na piatok izraelskými údermi na iránske vojenské objekty a jadrové zariadenia. Izrael to zdôvodnil snahou zastaviť Irán vo výrobe jadrovej zbrane. Teherán však popiera, že by na vývoji takýchto zbraní pracoval. Od piatkového večera potom Irán útočil na Izrael raketami a dronmi.
Konflikt, prirodzene, vyvoláva obavy, a nie neoprávnene. Viaceré médiá, analytici a publicisti sa zhodujú, že následky sporu, pokiaľ sa ho nepodarí uhasiť, môžu byť katastrofálne - od medzinárodnej bezpečnosti až po svetovú ekonomiku. Redakcia ta3 pre vás zhŕňa šesť najväčších rizík konfliktu.
Americká armáda sa môže ocitnúť v prvej línii
Hoci Spojené štáty popierajú svoju priamu účasť na izraelskom útoku na iránske vojenské a jadrové zariadenia, Teherán ich považuje za spoluzodpovedných. Podľa diplomatického korešpondenta spravodajskej stanice BBC Jamesa Landalea je preto reálne, že Irán odpovie útokmi na americké ciele v regióne – od základní v Iraku a Perzskom zálive až po diplomatické misie.
Uzavrú dohodu, tvrdí Trump o Iráne a Izraeli. Zatiaľ sa však bojuje a Netanjahu chce pritvrdiť
„Ak by pri takom útoku zahynul americký občan, napríklad v Tel Avive, tlak na americkú reakciu by bol obrovský,“ upozorňuje Landale. A práve to by mohlo zatiahnuť Washington do priameho konfliktu, ktorému sa doteraz vyhýbal. Navyše, americké strategické bombardéry ako jediné dokážu zasiahnuť najhlbšie iránske podzemné zariadenia.
Donald Trump, ktorý sa v kampani prezentoval ako odporca nekonečných vojen, by sa tak mohol dostať do kolízie medzi sľubmi vlastným voličom a tlakom republikánskych jastrabov, ktorí dlhodobo volajú po zmene režimu v Iráne.
Štáty Perzského zálivu ako sekundárny cieľ
Ak sa Iránu nepodarí zasiahnuť izraelské ciele, môže podľa BBC presmerovať svoje útoky na „mäkšie“ ciele – napríklad energetickú infraštruktúru v Spojených arabských emirátoch, Katare či Saudskej Arábii. Ide o krajiny, ktoré v minulosti, aj keď diskrétne, pomáhali Izraelu – napríklad pri obrane pred raketovými útokmi.
„Irán už v minulosti útočil na ropné polia v Saudskej Arábii či ciele v Emirátoch cez jemenských Húsíov. Ak by tieto útoky zopakoval alebo zintenzívnil, krajiny Perzského zálivu by mohli žiadať pomoc amerického letectva – čím by sa konflikt ďalej internacionalizoval,“ konštatuje stanica.
Izrael nemusí byť úspešný v útokoch na jadro
Izraelské útoky mali ochromiť iránsky jadrový program. Existuje však reálne riziko, že sa to nepodarí. Irán má zásoby 60 % obohateného uránu, čo je len malý krok od úrovne nutnej na jeho zbrojné využitie, a časť zásob je zrejme ukrytá hlboko v podzemí.
Tajná základňa, šifra v Múre nárekov a útok na jadro iránskeho režimu. Čo vieme o izraelskej operácii Vstávajúci lev?
„Izrael môže zabiť vedcov, ale nemôže zničiť know-how,“ upozorňuje Landale. Ak sa režim v Teheráne rozhodne urýchliť vývoj jadrových zbraní ako formu odstrašenia, situácia sa môže vymknúť kontrole. „Izraelčania tento prístup cynicky nazývajú ‚kosenie trávy‘ – teda opakované údery bez trvalého riešenia,“ doplnil.
Ropa vystrelí
Najvážnejším dôsledkom konfliktu by mohol byť prudký rast cien ropy. Podľa portálu Euractiv už útoky vyvolali šok na trhoch – cena ropy stúpla, akcie klesli, výnosy z bezpečných dlhopisov rástli.
Carsten Brzeski z ING varoval, že „výrazná eskalácia konfliktu by ešte viac oslabila dôveru spotrebiteľov aj investorov v eurozóne“. Inflácia by sa mohla vrátiť a podľa Philippa Lausberga z think-tanku European Policy Centre by situácia mohla pripomínať tzv. stagfláciu zo 70. rokov po arabsko-izraelskej vojne.
Na Blízkom východe to vrie, no burzy zatiaľ nepanikária. Analytik v ta3 povedal, o koľko zdražie benzín a nafta
Podľa expertného portálu ICIS, ktorý sleduje vplyv konfliktu na petrochemický priemysel, je najhorší scenár ten, v ktorom Irán uzavrie Hormuzský prieliv. „To by ochromilo svetový obchod, prerušilo dodávateľské reťazce a mohlo by viesť k celosvetovej recesii až depresii,“ upozorňuje ICIS.
Je reálnym rizikom aj jadrová vojna a čo by sa stalo po páde iránskeho režimu? Dočítate sa na ďalšej strane: