Bol Irán blízko k výrobe atómovej bomby? Izrael tvrdí, že musel odstrániť hrozbu, experti to spochybňujú

Izrael vo štvrtok v noci podnikol rozsiahle nálety na iránske územie. Zasiahol desiatky cieľov vrátane zariadenia na obohacovanie uránu v Natanze a eliminoval viacerých vysokopostavených vojenských veliteľov a jadrových vedcov v Teheráne. Izraelský premiér Benjamin Netanjahu útoky obhajuje, Irán bol vraj blízko k vyrobeniu atómovej bomby.

Izrael vo štvrtok v noci podnikol rozsiahle nálety na iránske územie. Zasiahol desiatky cieľov vrátane zariadenia na obohacovanie uránu v Natanze a podľa izraelských zdrojov eliminoval viacerých vysokopostavených vojenských veliteľov a jadrových vedcov v Teheráne. Informoval o tom britský portál BBC.

Netanjahu: Odstránili sme hrozbu

Iránsky minister zahraničných vecí Abbás Arakčí označil útoky za „bezohľadné“ a tvrdí, že zasiahli „mierové jadrové zariadenia“ pod dohľadom Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (IAEA). Podľa neho mohli spôsobiť „rádiologickú katastrofu“. Irán následne spustil odvetné letecké údery na izraelské územie.

Izraelský premiér Benjamin Netanjahu útoky obhajuje ako nevyhnutné. „Boli sme nútení konať, pretože ak by sme nezastavili Irán, mohol by vyrobiť jadrovú zbraň v priebehu niekoľkých mesiacov, možno aj skôr,“ vyhlásil. Zároveň zdôraznil, že cieľom operácie bolo „odstrániť hrozbu pre samotnú existenciu Izraela“.

Izraelská armáda oznámila, že zhromaždila dôkazy o pokroku Iránu pri výrobe komponentov pre jadrovú zbraň – vrátane kovového jadra z uránu a zariadenia na spustenie jadrovej explózie. Podľa Netanjahua preto útoky na iránske jadrové zariadenia boli nevyhnutné.

Izrael má dlhodobo politiku nejednoznačnosti, pokiaľ ide o vlastné jadrové kapacity – verejne ich nepotvrdzuje ani nepopiera.

Izraelské obranné sily na sociálnej sieti X zverejnili grafiku zobrazujúcu „elimináciu“ deviatich vedcov a odborníkov na jadrovú energiu.

Experti z USA: Neexistujú dôkazy o atómovej bombe

Americkí experti však tieto tvrdenia spochybňujú. Kelsey Davenportová z americkej organizácie Arms Control Association upozornila, že Netanjahu nepredložil žiadne presvedčivé dôkazy o tom, že Irán je tesne pred výrobou bomby. „Irán je síce na prahu získania dostatočného množstva štiepiteľného materiálu, ale neexistujú dôkazy, že pracuje na samotnom zostrojení zbrane,“ povedala pre BBC.

Rovnako aj americké tajné služby hodnotia situáciu zdržanlivo. V marci riaditeľka Národného spravodajstva USA Tulsi Gabbardová uviedla, že hoci má Irán rekordné množstvo obohateného uránu, tamojší najvyšší vodca ajatolláh Chameneí zatiaľ neobnovil jadrový zbrojný program, ktorý pozastavil v roku 2003.

Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu (MAAE) minulý týždeň varovala, že Irán má už dostatok uránu obohateného na 60 %, čo je len krok od zbrojnej kvality (90 %). Podľa agentúry by to mohlo vystačiť na výrobu až deviatich bômb. Zároveň však pripomenula, že nemôže potvrdiť výlučne mierový charakter iránskeho jadrového programu, pretože Teherán neumožňuje úplné preverenie podozrivých lokalít.

Davenportová dodala, že ak by Izrael skutočne konal len na základe obáv z iránskeho jadrového zbrojenia, pravdepodobne by sa najprv podelil o svoje zistenia s USA a zasiahol by všetky dôležité jadrové zariadenia, nie len niektoré.

Čítajte viac

Napätie medzi Izraelom a Iránom eskaluje. Netanjahu tvrdí, že má Trumpovu podporu, Teherán vyslal ďalšie rakety

Zistenia MAAE a dohoda s USA

Irán opakovane tvrdí, že jeho jadrový program slúži výlučne na mierové účely a nikdy neusiloval o výrobu atómovej bomby. MAAE však vyšetrovaním zistila, že krajina v minulosti pracovala na projektoch súvisiacich s vývojom jadrovej zbrane. Aktivity v rámci tzv. Projektu Amad boli ukončené v roku 2003, pričom niektoré činnosti pokračovali až do roku 2009.

V roku 2015 sa Irán dohodol so svetovými veľmocami na obmedzení svojho jadrového programu výmenou za zrušenie sankcií. Dohoda zaviedla prísny medzinárodný dohľad a obmedzenia obohacovania uránu. V roku 2018 však USA pod vedením prezidenta Donalda Trumpa od dohody jednostranne odstúpili a obnovili sankcie. Irán následne začal dohody postupne porušovať, najmä pokiaľ ide o obohacovanie uránu – od roku 2021 obohacuje v zariadení Fordo až na 20 %.

Vo štvrtok rada guvernérov MAAE formálne obvinila Irán z porušenia záväzkov nešírenia jadrových zbraní – prvýkrát za posledných 20 rokov. V reakcii na to Irán ohlásil výstavbu nového zariadenia na obohacovanie uránu na utajenom mieste a nasadenie výkonnejších centrifúg v závode Fordo.

Čítajte viac

Izrael chce získať vzdušnú nadvládu, Irán páli naslepo a stráca tvár. Macko: Jadrové hrozby musia padnúť ako prvé

Izrael spôsobil škody neznámych rozmerov

Izraelská armáda v piatok oznámila, že pri prvej vlne náletov poškodila podzemnú halu s centrifúgami v Natanze a zničila nadzemné elektrické a technologické infraštruktúry. Podľa šéfa MAAE Rafaela Grossiho bola úplne zničená pilotná linka na obohacovanie paliva, kde sa vyrábal urán obohatený na 60 % a testovali sa pokročilé centrifúgy.

Odborníci však zatiaľ nevedia vyhodnotiť, do akej miery výpadok elektriny poškodil aj podzemné zariadenia. Davenportová upozornila, že útoky síce spomalia iránsky jadrový program, no presný rozsah škôd bude možné posúdiť až po tom, čo IAEA získa prístup do areálu.

Davenportová tiež uviedla, že údery na Natanz predĺžia iránsky „čas na útek“, ale že je príliš skoro na to, aby sa posúdil ich plný vplyv.

„Nebudeme mať jasnú predstavu o tom, ako rýchlo by Irán mohol obnoviť svoju činnosť alebo či bol schopný odkloniť urán, kým MAAE nebude mať prístup do tejto lokality,“ vysvetlila.

„Irán predstavuje globálnu hrozbu. Izrael nie je konečný cieľ, je to len začiatok. Nemali sme inú možnosť ako konať,“ uviedli na sieti X Izraelské obranné sily.

Až kým neodstránia hrozbu

V piatok večer Irán oznámil MAAE, že izraelské nálety zasiahli aj závod na obohacovanie uránu vo Fordo a technologické centrum v Isfaháne. Izraelská armáda uviedla, že v Isfaháne zničila zariadenie na výrobu kovového uránu, infraštruktúru na jeho spracovanie a výskumné laboratóriá.

Izraelský premiér tiež povedal, že operácia bude pokračovať „toľko dní, koľko bude potrebné na odstránenie tejto hrozby“.

Podľa Davenportovej je to však nereálny cieľ, a preto podľa nej zostáva Fordo aj po útoku rizikovým miestom. Irán tam môže rýchlo obnoviť obohacovanie uránu na zbrojnú úroveň alebo materiál presunúť inde.

Upozornila tiež, že bombardovanie nedokáže vymazať jadrové know-how: „Irán môže zariadenia znovu vybudovať – a dnes už omnoho rýchlejšie než v minulosti.“

Nejde o jednorázovú akciu, ale o vojnu. Expríslušník izraelskej armády pre ta3 vysvetlil hlavný cieľ Izraela.