Čo ak sa konflikt medzi Iránom a Izraelom rozšíri? Toto sú najhoršie scenáre, ktoré by sa mohli stať
Súčasné boje medzi Izraelom a Iránom sa zatiaľ obmedzujú na územie oboch krajín. Výzvy na zdržanlivosť zaznievajú z OSN aj od lídrov viacerých štátov. No čo ak sa konflikt rozšíri?
Stanica BBC spísala najhoršie scenáre, ktoré by mohli nastať.
USA sa nechtiac zapoja do vojny
Hoci Spojené štáty popierajú účasť na izraelských útokoch, Irán v tom má jasno – podľa neho Američania útoky minimálne ticho podporili. To by mohlo viesť k iránskym útokom na americké základne v Iraku, Perzskom zálive či na diplomatické misie v regióne.
Aj keď Hamas a Hizballáh stratili časť sily, proiránske milície v Iraku zostávajú ozbrojené. USA preto už evakuovali niektorých pracovníkov a varovali Teherán pred útokom na americké ciele.
Čo ak by v dôsledku eskalácie zahynul americký občan, napríklad v Tel Avive? V takom prípade by Donald Trump, ktorý sľúbil ukončiť „večné vojny“, mohol čeliť tlaku, aby tvrdo reagoval. Republikáni dlhodobo podľa BBC podporujú Izrael a niektorí volajú aj po zmene režimu v Iráne.
Len americké bombardéry a špeciálne bomby totiž dokážu preniknúť do najhlbších iránskych jadrových zariadení, ako je napríklad Fordow.
Konflikt sa rozšíri do Perzského zálivu
Ak by sa Iránu nepodarilo zasiahnuť dobre chránené izraelské ciele, mohol by upriamiť pozornosť na „mäkšie terče“. V ohrození sú teda ropné polia, infraštruktúra či opäť americké základne.
Irán už v minulosti čelil obvineniam z útokov na saudskoarabské ropné zariadenia v roku 2019, vtedy Húsiovia zasiahli ciele v SAE v roku 2022.
Dnes síce vzťahy Iránu s niektorými štátmi v regióne nabrali zmierlivejší tón, no mnohé z nich hostia americké sily a pomáhajú brániť Izrael. Ak by sa Perský záliv stal terčom, USA by museli reagovať nielen na obranu Izraela, ale aj svojich spojencov.
Izrael nedokáže zničiť iránsky jadrový program
Aj keby Izrael podnikol tvrdý útok, nie je isté, že dokáže zničiť všetky iránske jadrové zariadenia. Obohatený urán môže byť ukrytý hlboko v podzemí.
Čo ak iránske vedenie dospeje k záveru, že jedinou obranou pred ďalšími útokmi je urýchlený vývoj jadrovej zbrane? V takom prípade by mohol nasledovať nekonečný cyklus útokov a odvety – stratégia, ktorú izraelskí predstavitelia nazývajú „kosenie trávy“.
Ceny ropy už teraz prudko rastú. Ak by Irán uzavrel Hormuzský prieliv – hlavnú trasu pre ropný export – alebo ak by Húsiovia znásobili útoky v Červenom mori, svetová ekonomika by pocítila ťažké dôsledky.
Zdraženie ropy by zvýšilo infláciu. Najväčším víťazom by pritom mohol byť ruský prezident Vladimir Putin. Rastúce ceny ropy by tak naplnili ruský rozpočet a posilnili financovanie vojny na Ukrajine.
Pád iránskeho režimu a chaos
Izraelský premiér Benjamin Netanjahu tvrdí, že jeho cieľom je zničiť iránske jadrové zariadenia. No vo svojom poslednom vyhlásení sa obrátil aj na „hrdý iránsky ľud“ a vyhlásil, že Izrael mu „čistí cestu k slobode“ od „zlého a represívneho režimu“.
Čo ak padne teokratická vláda v Teheráne? Mohlo by to síce potešiť časť regiónu, no zároveň vytvoriť mocenské vákuum a riziko občianskej vojny, podobne ako v prípade Iraku či Líbye po páde diktátorov.
Pozrite si rozhovor s expríslušníkom izraelskej armády. Pre ta3 povedal, že nejde o jednorázovú akciu, ale o vojnu. Vysvetlil hlavný cieľ Izraela:
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"