Útok na Irán môže spustiť reťazovú reakciu v regióne aj vo svete. Analytik: Izrael otvorene vyhlásil vojnu „na diaľku“
Izrael v noci zaútočil na ciele v Iráne. Podľa dostupných informácií malo pri útoku zahynúť viacero predstaviteľov iránskeho režimu, no rozsah škôd zatiaľ nie je známy. Bezpečnostný analytik Josef Kraus v rozhovore upozornil, že konflikt sa môže rýchlo vyostriť do širšej regionálnej vojny.
Otázkou zostáva, či Izrael útokom poškodil aj infraštruktúru spojenú s iránskym jadrovým programom. Ako povedal Kraus, odpoveď môže priniesť až prípadná iránska odveta: „Ono nám to trošku ukáže, čo všetko ešte Iránci k dispozícii majú a čo im naopak Izraelčania zlikvidovali. Bavíme sa hlavne o raketách, ktoré sú schopné a vlastne tú schopnosť už dokázali, ako dosiahnuť izraelské územia, tak zároveň aj prejsť izraelskou protivzdušnou obranou.“
Tlak na Izrael aj samotného Netanjahua
Útok podľa Izraela nebol ojedinelý incident, ale začiatok novej fázy konfliktu. K vyostreniu situácie podľa Krausa prispel aj medzinárodný tlak na Izrael pre vojnu v Pásme Gazy. „Ten tlak na Izrael je skutočne veľký, a to už nielen na Blízkom východe, ale prichádza aj zo Západu – z Európy a prekvapivo aj od administratívy Donalda Trumpa,“ povedal analytik.
Podľa neho súčasná vojenská operácia môže pomôcť Netanjahuovi aspoň dočasne odpútať medzinárodnú pozornosť od ostro kritizovaného postupu Izraela v Pásme Gazy a od tamojšej humanitárnej krízy.
Situáciu zhoršuje aj vnútropolitická kríza v Izraeli, kde podľa Krausa až 70 % obyvateľov nechce, aby Netanjahu naďalej zostával vo funkcii premiéra. „Všetko pomaly, ale isto smeruje k voľbám,“ dodal. Tie však podľa analytika nie je možné očakávať v období, keď krajina čelí bezprostrednému bezpečnostnému ohrozeniu zo strany Iránu.
Do konfliktu vstupuje aj ďalší významný faktor – prebiehajúce rokovania medzi Iránom a Spojenými štátmi. Tie sa paralelne konajú v Ománe a ich cieľom je dosiahnuť dohodu, podľa ktorej by Irán výmenou za zrušenie medzinárodných sankcií zastavil rozvoj svojho jadrového programu.
„Na druhej strane však vidíme, že Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu (MAAE) pred dvoma dňami vydala verejnú správu, že iránsky jadrový program sa ďalej rozvíja a nedodržiava limity stanovené zmluvou, takže určite nie je náhoda, že izraelský útok prišiel tak rýchlo po oznámení MAAE,“ dodal Kraus.
Izrael trafil vytýčené ciele
Analytik pripomenul, že Izrael má technologicky aj spravodajsky výrazne navrch. „Izraelčania boli schopní nielen lokalizovať dôležité ciele, ale aj konkrétne osoby a zlikvidovať ich v konkrétnom čase a na konkrétnom mieste,“ povedal Kraus.
Naopak, iránske ozbrojené sily sú podľa neho vybavené starou technikou. „Irán je vyzbrojený, ale starými nemodernými zbraňami. Izrael má najmodernejšie americké zbrane a pravdepodobne aj logistickú podporu USA,“ vysvetlil.
Prezident USA Donald Trump síce potvrdil, že o útoku vedel, no poprel akúkoľvek účasť. Kraus to však spochybňuje: „Američania vedeli, že k útoku dôjde, a museli ho minimálne logisticky alebo inak podporiť. Keď už nič iné, tak mu dali zelenú.“
Kraus: Rátajme s ďalšou eskaláciou
Podľa Krausa nie je vylúčené, že konflikt môže prerásť do širšieho regionálneho rozmeru. Myslí si, že Izrael otvorene vyhlásil Iránu vojnu. Ten je však od neho vzdialený, preto aj vojna môže byť „na diaľku“.
„Toto ženie celý región Blízkeho a Stredného východu do veľkého konfliktu, ktorý nemusí byť celoregionálnou vojnou, ale určite to nebude nič prínosné ani stabilizujúce,“ varoval.
Dopady môžu pocítiť aj európske krajiny. „Rozkolísanie trhu s energetickými surovinami, možná ďalšia migračná vlna, rozhodovanie o postoji k izraelskej agresii – to všetko nás môže v Európe zasiahnuť,“ myslí si Kraus.
Na záver pripomenul, že Irán často reaguje s časovým odstupom. „V najbližšej budúcnosti môžeme očakávať intenzívne raketové a dronové ostreľovanie Izraela. Irán však historicky dokázal čakať s odvetou týždne, či dokonca mesiace,“ doplnil.
Ako dodal, bezpečnostná hrozba pre izraelské ciele bude preto v najbližších mesiacoch mimoriadne vysoká.
