Aj útočníci sa desia toho, čoho sú schopní. Psychológ po útoku v Grazi: Je to smutné, ale musíme si zvyknúť
Po masovej streľbe v Rakúsku, pri ktorej zomrelo 10 ľudí, volá odborník po rýchlych systémových zmenách. Varuje pred osamelosťou mladých, ignorovaním ich výziev a zlyhávaním inštitúcií.
Po ďalšom tragickom útoku v škole– tentoraz v rakúskom Grazi, kde podľa aktuálnych správ zahynulo desať ľudí vrátane útočníka – zaznievajú opäť silné slová o potrebe prevencie, spolupráce a starostlivosti o duševné zdravie mladých.
Psychológ Marek Madro, ktorý sa dlhodobo venuje duševnému zdraviu študentov a školskému násiliu, považuje aktuálnu situáciu za alarmujúcu a spoločensky naliehavú.
„Prvé, čo mi napadlo, bol obrovský taký pocit smútku a úzkosti z toho, že naozaj si na takýto typ útokov budeme musieť zvyknúť,“ povedal Madro v rozhovore. Pripomenul, že podobné incidenty sa vyskytli nedávno aj na východe Slovenska a v Prahe.
Duševné zdravie mladých je pod tlakom
Podľa Madra dlhodobo pozorujeme zhoršovanie psychického prežívania mladých. „Ich duševný stav naozaj nie je dobrý. Veľmi často vyjadrujú pocit obrovskej osamelosti a tlaku na výkon. A keď zažívajú šikanu alebo krivdu a systém na to nezareaguje, ostáva v nich dlhodobé zranenie,“ vysvetlil.
Dodáva, že mladí ľudia často nenachádzajú odpovede v bežnom prostredí a uchyľujú sa do radikalizovaných online komunít. „Veľmi často práve vplyvom tých rozličných ideológií a konšpiračných teórií majú pocit, že jediný nástroj, ktorým dokážu riešiť to, na čom im záleží, je násilie,“ povedal psychológ.
Šikana ako jeden z prvotných impulzov
Podľa dostupných informácií bol útočník v Grazi študentom školy a údajne sa považoval za obeť šikanovania. Madro to komentoval opatrne. „Je to absolútna špekulácia, ale veľmi často to začína práve takýmto zážitkom s násilným správaním, ktoré systém neadresoval. A nie je to len o jednej udalosti. Je to reťazenie skúseností, ktoré mladému človeku potvrdzujú, že systém nefunguje,“ upozorňuje.
Madro tvrdí, že útočníci zvyčajne vysielajú varovné signály, no prostredie ich často zľahčuje alebo ignoruje. „Veľmi často aj tí mladí ľudia, ktorí sú nakoniec páchateľmi, sú sami vystrašení z toho, že sú takých myšlienok schopní,“ povedal. Zároveň vyzdvihol prácu psychológov, učiteľov a polície, ktorí často dokážu podobným tragédiám predísť. No o tých prípadoch sa nehovorí, pretože sa „nič nestalo“.
Rodičia by mali deti objímať, nie strašiť
Čo nasleduje po takejto tragédii? Podľa Madra je situácia nesmierne náročná: „To prvé je, že ľudia majú obrovský strach o život. Tento strach veľmi často trvá týždne až mesiace.“ Prácu začínajú krízové tímy, polícia, vyšetrovatelia, no dôležitú úlohu zohrávajú psychológovia.
„Potrebujú prinavrátiť dôveru v to, že sú v bezpečí. Že škola, mesto, kamaráti nie sú ohrozením, ale bezpečným miestom a spoločenstvom,“ vysvetlil. Zároveň upozorňuje, že pre mnohých preživších je situácia o to ťažšia, že útočníka poznali. Často to býva „jeden z nich, kamarát, spolužiak.“
Madro radí, ako by mali rodičia o takýchto udalostiach hovoriť s deťmi. „Deti reagujú podľa toho, ako zareagujeme my. Ak pracujeme so svojimi emóciami strachu, neprenášame ich na deti. Naopak, oni potrebujú od nás cítiť, že sú v bezpečí a milovaní,“ uviedol v ta3.
Odporúča, aby sa rodičia pýtali, či má ich škola školského psychológa a ak nie, aby žiadali jeho prítomnosť. „To je jeden z kľúčových nástrojov,“ hovorí Madro.
Systémové zmeny musia byť rýchlejšie a dôslednejšie
Na záver Madro zdôrazňuje potrebu koordinovaných opatrení. „Dejú sa kroky na rôznych ministerstvách, ale želal by som si, aby sa diali oveľa rýchlejšie a efektívnejšie, v spolupráci s odborníkmi,“ povedal.
Podľa neho sa bezpečnosť škôl netýka len školstva, ale aj sociálnych vecí, zdravotníctva a vnútorných záležitostí. „Potrebujeme zefektívniť riešenia a prinášať systémové kroky, ktoré navrhujú odborníci. Aby sme vytvárali protipól násiliu. To je naša spoločná výzva,“ uzavrel Marek Madro.