Premiér hrá vlastnú hru, ale Brusel si to všimne, myslí si politológ. Rušenie sviatkov zapláta rozpočet

„Slovensko už dlhšie je minimálne v tej deklaratívnej podobe takým enfant terrible (člen skupiny, ktorý narúša zaužívané pravidlá, vystupuje provokatívne alebo nekonvenčne - pozn. red.), čo sa týka dodržiavania našich záväzkov voči euroatlantickým spojencom. To je taký ďalší pomyselný, povedal by som, klinec do rakvy, takže, samozrejme, bude to mať negatívny dopad,“ uviedol Cirner v ta3.

Zároveň však pripomína, že reálny odpor v európskych inštitúciách zatiaľ Slovensko nepreukázalo. „Jedna vec je však niečo urobiť deklaratívne, druhá vec fakticky. A my dobre vieme, že od roku 2023, keď nastúpila štvrtá vláda Roberta Fica, zatiaľ ešte ani v európskych inštitúciách, ani v rámci NATO Slovensko sa nepostavilo výrazne proti ničomu, čo by narúšalo jednotu spojencov,“ dodal.

Čítajte viac

Prezident stopol referendum o sankciách. Podľa Rašiho sa nemusel obracať na Ústavný súd, Gröhling nesúhlasí

Uznesenie prešlo tesne a neplánovane

Podľa Cirnera uznesenie o vetovaní sankcií nemalo pôvodne prejsť ani v parlamente. „Vieme to vlastne z kuloárov, že dokonca samotný premiér zabezpečil v poslaneckom klube Smer-SD, aby štyria poslanci nehlasovali za toto uznesenie. A tým by to nemalo prejsť,“ povedal.

Napokon však zafungovala nečakaná parlamentná situácia. „Bola tam pokus o obštrukciu zo strany opozície. No a tá parlamentná matematika sa nakoniec zamotala tým, že sa neprezentovali opoziční poslanci. Ale jedna poslankyňa, napriek tomu, že teda nechcela hlasovať, tak jej hlasovacie zariadenie ukázalo, že hlasovala,“ vysvetlil Cirner s tým, že uznesenie prešlo veľmi tesne.

„Myslím, že ani koalícia z toho nebola nadšená. Ako ste spomínali, nielen Hlas, ale ja si myslím, že ani v Smere to neodsudzovali, ale nechceli, aby to reálne prešlo,“ dodal.

Cirner si nemyslí, že opozícia bude schopná z aktuálnej situácie vyťažiť politický kapitál. Zároveň pripomenul, že premiér Fico si výsledok hlasovania vysvetlil po svojom. „Povedal, že sme súčasťou EÚ a to uznesenie si vysvetlil konštruktívne. Myslím si, že áno, nastala nejaká chyba, nastala nejaká hanba, ale nejaké ďalekosiahle následky teda neočakávam,“ uzavrel.

Viac k téme

Odmietnutie protiruských sankcií parlamentom je len politické gesto. Právnik: Vláda ho môže pokojne odignorovať

Odklad mimoriadky je taktika aj pragmatizmus

Premiér odmietol zvolať mimoriadnu parlamentnú schôdzu počas leta. Politológ to vníma ako kombináciu pragmatizmu a taktiky.

„Myslím, že to je pragmatické rozhodnutie zo strany koalície, pretože oni v rámci konsolidácie vymysleli napríklad transakčnú daň. A každý ďalší mesiac, keď transakčná daň platí bez nejakých zmien, tak by mala nejakým spôsobom napĺňať štátny rozpočet,“ vysvetlil politológ.

Presun diskusie na jeseň teda podľa neho znamená predĺženie platnosti dane, a tým aj vyšší príjem do rozpočtu. „Okrem toho logického a pragmatického politického rozhodnutia... je to aj čas na rokovanie v rámci vládnej koalície, čo budú robiť ďalej, ako budú konsolidovať. Môžu sa baviť aj o štátnych sviatkoch a podobne,“ dodal.

Rušenie sviatkov ako záplata na rozpočet

Podľa Cirnera je rušenie štátnych sviatkov jednou z ciest, ako rýchlo získať peniaze do rozpočtu. „Diváci a čitatelia to vedia, že štátnych sviatkov na Slovensku je veľa. A keď si to zoberieme aj v rámci Európy, aj sveta, vieme, že to sú stovky miliónov eur, keď je deň pracovného pokoja,“ uviedol.

„Takže je to v podstate ľahká cesta – pokiaľ sa zruší štátny sviatok a bude sa pracovať, tak by to malo priniesť do rozpočtu odhadom 200 až 300 miliónov eur,“ dodal.

Zároveň však upozornil, že konsolidácia by sa mala prioritne týkať štátu. „Štát má predovšetkým šetriť na sebe. To znamená na verejných správach. Nemá sa všetko dotýkať bežných občanov,“ uzavrel odborník,

Písali sme

Premiér načrtol aj možné zrušenie cirkevného štátneho sviatku. Čo by to spôsobilo?

Pozrite si celý rozhovor s politológom. Moderovala Lucia Farkasová.