V kauze falošných penziónov sa objavili nové detaily. Eurofondy zaplatili cestu za 600-tisíc k známej haciende
Z peňazí, ktoré mali slúžiť na zlepšenie prístupu do slovenských lesov, vznikla asfaltová komunikácia končiaca pri súkromnom agroturistickom komplexe.
Z eurofondov určených na výstavbu a rekonštrukciu lesných ciest bola v rokoch 2016 až 2017 vybudovaná asfaltová komunikácia neďaleko obce Sebechleby. Jej výstavbu zastrešila firma Agro HN, ktorá na projekt získala 623-tisíc eur z Pôdohospodárskej platobnej agentúry (PPA). Celkové náklady sa vyšplhali na 779-tisíc eur. Informácie priniesol denník SME.
Podľa jeho zistení cesta nevedie cez les, ako predpokladali podmienky výzvy, ale končí priamo pri vjazde do ubytovacieho komplexu Fafokan.
Zariadenie Fafokan patrí medzi najznámejšie prípady z kauzy tzv. falošných penziónov. Komplex, ktorý zahŕňa kúriu, drevenicu, maštaľ a bazén, vznikol z dvoch eurofondových dotácií v hodnote približne dva milióny eur. Z tejto sumy bolo napokon vyplatených približne 1,17 milióna. Budovy sú podľa reportérov označené len formálne a ubytovanie pre verejnosť sa v nich dlhodobo neposkytuje.
Pozemky pod komplexom aj pod prístupovou cestou vlastní podnikateľ Róbert Ďurica, známy z kauzy Babindol a prepojení na rodinu Bödörovcov. Firma Agro HN, ktorá žiadala o dotáciu na cestu, bola v minulosti v jeho spoluvlastníctve. Súčasnou spolumajiteľkou Fafokanu je podľa denníka Paula Šnajderová, Ďuricova partnerka.
SME dodal, že cesta postavená z verejných peňazí nie je označená, neslúži lesníkom a vedie výhradne k haciende, ktorá nie je bežne prístupná. Na pozemkoch, ktoré mala firma Agro HN deklarovať ako lesy, sa v posledných rokoch neťažilo a podľa dostupných údajov sa skôr využívajú na poľovníctvo.
Kauza falošných penziónov
Prípad zapadá do širšej schémy zneužívania eurofondových výziev PPA, ktorá sa naplno rozbehla počas vlád Smeru-SD. Podľa Nadácie Zastavme korupciu bolo z výzvy na podporu vidieckeho turizmu podporených 152 projektov, z ktorých približne 55 je dnes ešte stále v tzv. fáze udržateľnosti. V mnohých z nich sa však podľa nadácie ani nedá reálne ubytovať a objekty slúžia len úzkemu okruhu ľudí.
Branislav Gröhling (SaS) koncom apríla kritizoval, že vláda „dotuje súkromné haciendy astronomickými sumami a predstiera, že ide o penzióny“. Pripomenul napríklad Vidiecky dom Malanta, na ktorý získala dotáciu firma s väzbami na Norberta Bödöra – deň pred parlamentnými voľbami v roku 2016.
Poslanec PS Ján Hargaš upozornil na ďalší prípad zneužitia eurofondov, keď si podľa neho člen pezinského zastupiteľstva zvolený za Smer postavil vilu prostredníctvom vlastnej firmy, ktorú mal formálne prezentovať ako rekreačné zariadenie. Obyvatelia podľa Hargaša potvrdili, že je využívaná výhradne súkromne.
Michal Šimečka, predseda Progresívneho Slovenska, označil celú schému za „stavebné sporenie z eurofondov pre ľudí spätých so Smerom“. PS sa neúspešne pokúsilo iniciovať aj dva parlamentné výbory a žiadalo aj poslanecký prieskum na PPA.
Opozícia sa snaží tému penziónov používaných na súkromné účely riešiť. Nevyšla jej však ani mimoriadka, ani výbor:
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"