Mier po rusky: Ukrajina má uznať okupované územia, odzbrojiť sa a stopnúť pomoc zo Západu
Rusko predložilo Ukrajine návrh memoranda, v ktorom požaduje uznanie Krymu a štyroch okupovaných oblastí za ruské územia, obmedzenie ukrajinskej armády a koniec západnej pomoci.
Ruské memorandum načrtávajúce požiadavky Moskvy pre zastavenie bojov, ktoré v Istanbule odovzdala ruská delegácia ukrajinským zástupcom, predpokladá uznanie ukrajinského polostrova Krym a štyroch ukrajinských oblastí, ktoré Rusko okupuje, za ruské územia.
Moskva tiež požaduje okrem iného obmedzenie počtu ukrajinských vojakov a zbraní, neutralitu Ukrajiny alebo zákaz vojenských aktivít tretích štátov na jej území.
Vyplýva to z textu memoranda, ktoré večer zverejnila agentúra Interfax. Kyjev sa zatiaľ nevyjadril. Moskva podobné požiadavky vznášala už skôr, Ukrajina ich dlhodobo odmietala.
Uznanie anexií a stiahnutie ukrajinských jednotiek
Zverejnený ruský text vo svojej prvej časti obsahuje 12 bodov, ktoré Moskva označuje za "hlavné parametre konečného urovnania" vojny na Ukrajine.
Prvá z nich žiada medzinárodné uznanie Krymu, Doneckej, Luhanskej, Záporožskej a Chersonskej oblasti ako súčasťou Ruskej federácie. Požaduje tiež stiahnutie ukrajinských jednotiek z týchto regiónov.
Rusko, ktoré na Ukrajinu vpadlo 24. februára 2022, časti týchto území vojensky okupuje, Krym v rozpore s medzinárodným právom anektovalo už v roku 2014.
Neutralita Ukrajiny a obmedzenia ozbrojených síl
V ďalších bodoch Moskva požaduje neutralitu Ukrajiny, inými slovami zákaz vstupu krajiny do vojenských aliancií alebo zákaz akejkoľvek vojenskej činnosti tretích štátov na ukrajinskom území.
Napadnutá Ukrajina má veľký záujem o členstvo v NATO, považuje ho za záruku svojej budúcej bezpečnosti. Rusko ďalej požaduje tiež stanovenie maximálneho povoleného počtu vojakov v ukrajinskej armáde či množstvo zbraní. Žiada potvrdenie štatútu Ukrajiny ako nejadrového štátu.
Žiada sa zrušenie všetkých sankcií a odmietnutie zavedenia nových postihov alebo zrieknutie sa "vzájomných" nárokov súvisiacich so škodami spôsobenými pri "vojenských akciách". Západ na Moskvu uvalil kvôli jej vojenskej agresii na Ukrajine množstvo hospodárskych sankcií.
Rétorika o nacizme a požiadavka na obnovenie vzťahov
Moskva ďalej žiada to, čo nazýva zabezpečením práv, slobôd a záujmov ruského a ruskojazyčného obyvateľstva alebo právny zákaz "oslavovania a propagácie nacizmu a neonacizmu".
(Článok pokračuje pod videom.)
Reportáž z 2. júna o rokovaniach v Istanbule.
Ukrajina odmieta obvinenia z nacizmu ako absurdné a popiera diskrimináciu rusky hovoriacich osôb, podotkla agentúra Reuters. Moskva chce tiež postupné obnovenie diplomatických a hospodárskych stykov, vrátane tranzitu plynu.
Dlhodobé požiadavky a ciele Moskvy
Dokument obsahuje požiadavky, ktoré Rusko verejne vznášalo opakovane, podotkla ruská služba stanice BBC.
Kyjev ruské podmienky už skôr odmietal ako rovnajúcu sa kapituláciu. Ruské podmienky formálne predložené na rokovaní v Istanbule podľa agentúry Reuters ukazujú, že Moskva odmieta kompromis ohľadom svojich dlhodobých vojnových cieľov.
Odmietnutie vstupu do NATO ako základný cieľ
Ruskí činitelia predtým vyhlasovali, že dlhodobým cieľom Moskvy je odstrániť takzvané základné príčiny terajšieho konfliktu.
Moskva zvyčajne používa tento termín na označenie kombinácie rozsiahlych požiadaviek, medzi ktoré patrí zamedzenie vstupu Ukrajiny do NATO alebo masívne územné ústupky Kyjeva.
Zámienky invázie a požiadavky na vypratanie území
Konflikt rozpútalo svojím vpádom na Ukrajinu Rusko a jeho prezident Vladimir Putin pôvodne inváziu odôvodňoval potrebou "demilitarizovať a denacifikovať" susednú krajinu a ochrániť ruskojazyčné obyvateľstvo pred údajným prenasledovaním.
Moskva už skôr tiež žiadala, aby Ukrajina stiahla vojakov zo štyroch ukrajinských regiónov, ktoré Rusko čiastočne okupuje a ktoré Moskva na jeseň 2022 vyhlásila za pripojené k Rusku.
Dva varianty prímeria
V druhej časti memoranda spomína v dvoch variantoch podmienky na prímerie.
Variant prvý hovorí o začatí úplného stiahnutia ukrajinských vojakov z ruského územia vrátane ukrajinských regiónov, ktoré Moskva v rozpore s medzinárodným právom okupuje a označuje ich za ruské.
Spomína stiahnutie ukrajinských vojakov do určitej vzdialenosti - dohodnutej bojujúcimi stranami - od hraníc s Ruskom.
Druhý návrh: koniec pomoci, voľby, demobilizácia
Druhý variant je označený ako "balíkový návrh", ktorý má desať bodov a okrem iného predpokladá zastavenie západnej vojenskej pomoci Ukrajine vrátane poskytovania spravodajských informácií Kyjevu.
Požaduje "zákaz presunu" ukrajinských vojenských jednotiek s "výnimkou presunov za účelom stiahnutia" od hraníc s Ruskom. Dožaduje sa ukončenia mobilizácie, začatia demobilizácie a zrušenia vojnového stavu na Ukrajine.
Moskva žiada tiež vyhlásenie termínu prezidentských a parlamentných volieb na Ukrajine, ktoré by podľa Moskvy mali byť najneskôr 100 dní po zrušení vojnového stavu.
Zajatci, padlí a žiadna dohoda
V tureckom Istanbule sa dnes druhýkrát za posledné tri roky zišli priamo ukrajinská a ruská delegácia, ktoré sa dohodli na výmene vojnových zajatcov, ktorí sú ťažko zranení alebo mladší ako 25 rokov.
Podľa ukrajinského ministra obrany Rustema Umerova zástupcovia oboch krajín súhlasili aj s návratom tiel 6000 padlých vojakov na každej strane. Na prímerí sa však ani za tohto druhého kola priamych rokovaní nedohodli.
Ukrajina súhlasila s nedávnym americkým návrhom na bezpodmienečné 30-dňové prímerie, ruská strana dnes podľa agentúr spomínala len možnosť niekoľkodňových prerušení bojov na niektorých úsekoch frontu.
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"