Prezident na samite B9 v Litve: Slovensko podporí zvýšenie výdavkov na obranu v rámci NATO
Prezident SR Peter Pellegrini pri príchode na samit lídrov Bukureštskej deviatky (B9) v litovskom Vilniuse v pondelok (2. 6.) potvrdil, že SR podporí navrhované zvýšenie obranných výdavkov v rámci NATO.
Príprava na samit NATO v Haagu
„Toto stretnutie je veľmi dôležité, keďže o pár dní je pred nami dôležitý samit v Haagu. Je nutné, aby Európa prevzala väčší podiel na svojej vlastnej obrane v rámci NATO. Plne podporujem, aby sme míňali viac, a musíme posilniť európsky pilier v NATO. SR preto podporí ohlásené zvýšenie výdavkov na 3,5 percenta plus 1,5 percenta (HDP),“ uviedol prezident.
Hlavnými témami samitu bude okrem prípravy na samit NATO v Haagu, na ktorom by mali nájsť riešenie na zvýšenie výdavkov na obranu, aj ruská agresia na Ukrajine.
Generálny tajomník Mark Rutte navrhol, aby sa výdavky na obranu členských štátov NATO zvýšili na päť percent HDP, z ktorých 3,5 percenta by smerovalo priamo na obranné výdavky a ďalších 1,5 percenta by sa mohlo využiť na iné výdavky spojené s obranou. Konkrétne by to mohli byť investície do strategickej infraštruktúry, ako sú mosty, železnice alebo prístavy, ktoré sú kľúčové aj pre vojenské účely.
Na rokovaniach vo Vilniuse sa okrem lídrov východného krídla NATO zúčastňujú na pozvanie Litvy aj predstavitelia severských spojencov - Dánska, Fínska, Švédska, Nórska a Islandu. Prítomný je aj generálny tajomník NATO Rutte a ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.
Pozvánku dostal aj Donald Trump, ten však účasť nepotvrdil.
Návrh nebudeme blokovať
Pellegrini neskôr priblížil, že Slovensko nemieni byť krajinou, ktorá bude brániť konsenzu v prípade zvyšovania obranných výdavkov jednotlivých členských štátov Severoatlantickej aliancie (NATO). Pred nami je teraz ešte veľká diskusia, vyhlásil po samite lídrov Bukureštskej deviatky.
Slovenský prezident priblížil, že podľa návrhu by sa mali priame obranné výdavky členských štátov NATO zvýšiť z terajších dvoch percent HDP postupne na 3,5 percenta a že zároveň by bolo možné investovať ďalších 1,5 percenta do investícií takzvaného duálneho určenia.
„Ale je samozrejme ešte otázka, ako rýchlo sa majú dosahovať tieto ciele, niekde zatiaľ na stole je úvaha, že by sme mohli zvyšovať ako členské krajiny tieto výdavky rýchlosťou 0,2 percenta každý rok, to znamená, že by sme sa k tomuto cieľu mohli dostať za sedem rokov,“ spresnil.
Na rokovaniach však podľa vlastných slov avizoval, že Slovensku by viac vyhovovalo minimálne desať rokov, v ktorých by sa krajiny mohli k týmto číslam postupne priblížiť. Vyzval tiež na určitú flexibilitu pri napĺňaní cieľov. „Avizoval som, že SR bude zodpovedným partnerom, ktorý sa nebude stavať na zadné a brániť konsenzu, ale bude hľadať cesty ku kompromisu,“ poznamenal ďalej Pellegrini.
Treba však podľa neho prihliadať aj na schopnosti a možnosti štátnych rozpočtov jednotlivých štátov, pričom poukázal na krajiny Európskej únie, ktoré v súčasnosti stále nedosahujú ani stanovené dve percentá svojho HDP na obranu.
V tejto súvislosti bude podľa neho prebiehať dôležitá diskusia na nadchádzajúcom samite NATO v holandskom Haagu o tri týždne. Jeho prípravy boli hlavnou témou zasadnutia vo Vilniuse.
„Viete, že sa ukázalo, a vojna na Ukrajine nám to odhalila priam v plnej nahote, že Európa ako taká a európska časť Severoatlantickej aliancie je bez účasti Spojených štátov nie schopná akýmkoľvek spôsobom sa brániť takej sile alebo takej veľmoci, ako je napríklad Rusko so svojou obrovskou armádou a obrovským priemyselným zbrojným komplexom,“ vyhlásil Pellegrini.
Práve preto je podľa neho potrebné hovoriť o posilnení samotného európskeho piliera v rámci Severoatlantickej aliancie.
Členské krajiny si budú môcť požičať peniaze na obranné výdavky priamo od EÚ:
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"