Pomohli zvrhnúť prezidenta, pre štát sú opäť neviditeľné. Boj za spravodlivosť zatienila politická ignorácia

Večer 3. decembra sa v krajine objavili správy o vyhlásení stanného práva prezidentom. Spočiatku mnohí pochybovali o pravdivosti informácie, no následné zverejnenie záberov armády vnikajúcich do budovy Národného zhromaždenia v Soule a poslancov preliezajúcich rozbité okná potvrdilo vážnosť situácie.

„Nemohla som tomu uveriť,“ uvádza jedna z mladých účastníčok protestov. „Keď som však videla tie zábery, bolo jasné, že je potrebné konať.“ Bez váhania sa vydala do juhokórejskej metropoly, aby sa pripojila k rastúcemu davu protestujúcich. Dominantnú časť demonštrantov tvorili mladé ženy.

Čítajte viac

Po stannom práve prišiel rozvrat a hlboká kríza. Južná Kórea mení prezidentov ako na bežiacom páse

Revolta v treskúcej zime

Napriek chladnému decembrovému počasiu zostávali na uliciach, spievali k-popové piesne a žiadali okamžité odstúpenie prezidenta. Medzi najčastejšie znejúcimi skladbami bola znela pieseň Into the New World od skupiny Girls' Generation, ktorá sa už v minulosti stala symbolom ženského odporu počas protestov proti prezidentke Pak Kun-hje v roku 2016.

„Text o tom, že sa nemáme vzdať a máme veriť v nový svet, ma zasiahol. Bolo to, akoby sme sa spájali v spoločnej nádeji,“ hovorí ďalšia študentka, ktorá sa na demonštráciách zúčastnila. Ako dodáva, najviac ju šokovalo správanie okoloidúcich. Mimoriadne nepriateľsky sa k ženám správali mladí muži, ktorí prechádzali popri nich. „Nadávali nám a niektorí sa dokonca vyhrážali, že vrazia autom do davu,“ opisuje nepriateľskú atmosféru z protestov.

Podľa analýzy kórejskej redakcie BBC tvorili ženy vo veku 20 až 30 rokov najpočetnejšiu skupinu demonštrantov. Na jednom zo zhromaždení s odhadovanou účasťou 200-tisíc ľudí predstavovali mladé ženy takmer 18 percent. Mladých mužov bolo len niečo vyše 3 percentá.

Frustrácia ich vyhnala do ulíc

Ženy v uliciach však neprotestovali len proti autoritárskym praktikám prezidenta Juna, ale najmä z frustrácie nad dlhodobou diskrimináciou, mizogýniou a priepastnou nerovnosťou, ktoré v krajine pretrvávajú. Juhokórejčanky zarábajú v priemere o 31 % menej než muži – ide o najväčší rozdiel medzi vyspelými krajinami OECD (medzinárodná organizácia združujúca 37 ekonomicky najvyspelejších krajín sveta, pozn. redakcie). Rodovú nerovnosť pociťujú ženy v krajine hlavne v politike, na pracovisku, ako aj v každodennom živote.

„Mala som pocit, že vo mne prasklo všetko, čo sa vo mne celé roky nahromadilo,“ hovorí 23-ročná Saeyeon o zvrhnutí prezidenta a dodáva, že rovnaký pocit mala väčšina žien v jej okolí.

Podľa docentky politológie Go Min-hee na Ewha Women's University, to nie je prekvapujúce, pretože Jun mal povesť „antifeministu“ a „dal jasne najavo, že nebude podporovať politiku pre mladé ženy“.

V kampani nie je miesto pre ženy

Po štyroch mesiacoch protestov, vyšetrovaní a súdnych procesov bol prezident Jun Sok-jol nakoniec zbavený funkcie. Ženy, ktoré sa aktívne podieľali na jeho zvrhnutí si vydýchli, ale len na chvíľu. V predvečer nových volieb majú pocit, že ich hlas opäť zaniká. „Zdá sa, akoby sa všetko, za čo sme bojovali, opäť rozplynulo. V kampaniach sa o nás nehovorí, naše témy sa ignorujú,“ hovorí Saeyeon.

Hlavní prezidentskí kandidáti o rodovej rovnosti mlčia, alebo sa jej zámerne vyhýbajú. Favorit juhokórejských volieb I Če-mjong z opozičnej Demokratickej strany čelil kritike, že v kampani neponúka žiadne politické posty pre ženy. Na otázku novinárov, prečo tak robí, odpovedal: „Prečo rozdeľovať mužov a ženy? Všetci sme Kórejčania.“

Po negatívnej odozve síce strana uznala, že ženy stále čelia štrukturálnej diskriminácii, no konkrétne opatrenia nepredstavila.

Čítajte viac

Juhokórejský prezident a kontroverzné vyhlásenie stanného práva. Vojakom povolil strieľať

Nebezpečná rétorika

Na opačnom spektre politickej scény stojí kandidát Lee Jun-seok – najmladší kandidát vo voľbách a zakladateľ Reformnej strany. Mnoho mladých mužov si získal práve pre svoj antifeministický postoj. V nedávnej televíznej debate napríklad citoval urážlivý sexuálny výrok, čím vyvolal celospoločenské pobúrenie.

„Bolo to šokujúce. Takéto slová v priamom prenose legitimizujú mizogýniu. Je to nebezpečné,“ hovorí Byunghui.

Lee Jun-seok otvorene kritizuje feministky, označuje ich za agresívne voči mužom a chce zrušiť ministerstvo pre rodovú rovnosť. V tomto bode sa zhoduje s politikou zosadeného prezidenta Juna, ktorý tvrdil, že v Kórei neexistuje systémová diskriminácia žien.

Ministerstvo pre rodovú rovnosť a rodinu, ktoré podľa niektorých politikov „uprednostňuje práva žien“, sa stalo kľúčovým symbolom nedávneho politického boja. Hoci sa toto ministerstvo zameriava na služby pre rodinu, vzdelávanie a sociálnu starostlivosť o deti. Len necelých 7 percent jeho celkových finančných prostriedkov však ide na zlepšenie rovnosti žien.

Ako vysvetľuje profesorka politológie Go Min-hee, „nie je to o veľkosti rezortu. Je to symbol toho, že štát neberie rodovú rovnosť vážne“.

Obete obrátenej diskriminácie

Protesty sa konali aj v opačnom politickom tábore. Provládne zhromaždenia podporujúce stanné právo bývalého prezidenta tvorili najmä mladí muži, ktorí sa považovali za obete „obrátenej diskriminácie“ tvrdiac, že sa cítia marginalizovaní politikou, ktorá uprednostňuje mladé ženy. Jednou z nich, ktorú často uvádzajú, je povinná vojenská služba v trvaní 18 mesiacov. Účasť v armáde považujú za nezmyselnú povinnosť, ktorá ich spoločensky znevýhodňuje.

Po Junovom impeachmente je jeho strana People Power Party (PPP) v rozklade a stále sa spamätáva z jeho odchodu. Napätie na politickej scéne prehlbuje aj fakt, že edzi siedmimi kandidátmi na prezidenta nie je zastúpená žiadna žena, čo vyvoláva vážne obavy o budúcnosť a rodovú stabilitu v štáte.

Pozrite si archívnu reportáž o vyhlásení stanného práva v Južnej Kórei z 3. decembra 2024: