Rusko chce rokovať s Ukrajinou. Stretnutie by sa malo konať opäť v Istanbule, Lavrov stanovil dátum
Rusko navrhlo Ukrajine, aby sa 2. júna v Istanbule uskutočnilo ďalšie kolo priamych rokovaní, uviedol v stredu (28. 5.) šéf ruskej diplomacie Sergej Lavrov.
Moskva čaká na rýchlu odpoveď Ukrajiny, uviedol ruský vyjednávač Vladimir Medinskij o niečo skôr po telefonickom rozhovore so svojím ukrajinským náprotivkom, ministrom obrany Rustemom Umerovom. Podľa Lavrova je teraz ruská strana pripravená predložiť memorandum o ruských podmienkach ukončenia vojny, ktorú Moskva začala pred viac ako tromi rokmi.
Najväčšia výmena zajatcov
Medinskij, ktorý je poradcom ruského prezidenta Vladimira Putina, viedol ruskú delegáciu na prvých priamych rokovaniach s ukrajinskou delegáciou po viac ako troch rokoch, ktoré sa uskutočnili 16. mája v Istanbule. Obe strany sa vtedy dohodli na doteraz najväčšej výmene zajatcov, tisíc za tisíc, ale nedosiahli dohodu o prímerí, ako požadoval Kyjev a jeho západní spojenci. Ukrajinskú delegáciu viedol minister Umerov.
Rozhovory sa uskutočnili pod tlakom amerického prezidenta Donalda Trumpa, ktorý sa usiluje o ukončenie najkrvavejšieho konfliktu v Európe od druhej svetovej vojny, pripomenula agentúra Reuters. Ruský prezident Putin po telefonáte s Trumpom 19. mája uviedol, že Moskva je pripravená spolupracovať s Ukrajinou na memorande o budúcej mierovej dohode.
„Ruská strana, ako sme sa dohodli, urýchlene vypracovala príslušné memorandum, v ktorom sa uvádza náš postoj ku všetkým aspektom spoľahlivého prekonania základných príčin krízy. Naša delegácia pod vedením Vladimíra Medinského je pripravená predložiť toto memorandum ukrajinskej delegácii a poskytnúť potrebné vysvetlenia počas druhého kola obnovených priamych rokovaní v Istanbule, ktoré sa uskutoční budúci pondelok 2. júna,“ uviedol Lavrov.
Rusko a Ukrajina pokračujú vo výmene zajatcov podľa dohody z Turecka. V nedeľu si odovzdali ďalšie stovky osôb
Kyjev zatiaľ nereagoval
Podľa ruských médií Medinskij predtým uviedol, že telefonoval Umerovovi a navrhol čas a miesto ďalšieho stretnutia, ale stále čaká na odpoveď. Medinskij nešpecifikoval navrhovaný dátum a miesto nového stretnutia, len naznačil, že sa uskutoční v najbližších dňoch.
Hovorkyňa ruskej diplomacie Maria Zacharovová predtým uviedla, že bolo dohodnuté, že počas ďalšieho kola rozhovorov si Rusko a Ukrajina vymenia dokumenty so svojimi predstavami o „spôsoboch urovnania konfliktu a prímeria“ a prediskutujú ich.
Lavrov v stredu podľa agentúry TASS tiež uviedol, že Rusko trvá na neutralite Ukrajiny a odmieta naliehanie Západu na obnovenie jej územnej celistvosti. Dodržiavanie požiadavky, aby Ukrajina nemala jadrové zbrane a vyhlásila neutralitu, musí byť súčasťou akéhokoľvek riešenia konfliktu, povedal Lavrov.
Moskva teraz poukazuje na zámer Kyjeva vstúpiť do NATO a prozápadnú revolúciu v roku 2014, ktorá viedla k zvrhnutiu proruského režimu na Ukrajine, ako na hlavné príčiny vojny, ktorú z Putinovho rozhodnutia vedie proti Ukrajine už štvrtý rok. Putin pôvodne zdôvodňoval inváziu údajnou potrebou demilitarizovať a „odnárodniť“ susednú krajinu a ochrániť rusky hovoriace obyvateľstvo pred prenasledovaním.
Putin žiada od NATO záväzky
Agentúra Reuters v stredu s odvolaním sa na tri ruské zdroje uviedla, že Putin požaduje od západných mocností písomný záväzok nerozširovať NATO ďalej na východ, čo v praxi znamená vylúčenie Ukrajiny, Gruzínska, Moldavska a ďalších bývalých sovietskych republík z členstva v aliancii. Okrem neutrality Ukrajiny a ochrany jej rusky hovoriaceho obyvateľstva požaduje aj zrušenie niektorých západných sankcií a vyriešenie otázky zmrazených ruských štátnych aktív na Západe.
Kyjev ubezpečuje o svojej pripravenosti na úplné a bezpodmienečné prímerie, ako aj na priame rokovania v akomkoľvek formáte, ktoré povedú k výsledku, ale odmieta kapitulovať. Moskva si údajne kladie pre Kyjev neprijateľnú podmienku prímeria, aby Ukrajina stiahla svoje jednotky zo všetkých regiónov, na ktoré si robí nárok Moskva.