Trump si myslí, že Putin sa zahráva s ohňom. Keby nebolo mňa, Rusku by sa stali naozaj zlé veci, vyhlásil
Ruský prezident Vladimir Putin sa zahráva s ohňom a neuvedomuje si, že nebyť amerického prezidenta Donalda Trumpa, Rusku by sa už stali naozaj zlé veci.
Trump to v utorok (27. 5.) bez bližších podrobností uviedol v príspevku na svojej sociálnej sieti Social Truth.
Trump v prvý deň svojho návratu do Bieleho domu pôvodne sľúbil ukončiť ruskú agresiu voči Ukrajine a opakovane obviňoval z vojny predovšetkým napadnutú a stále sa brániacu Ukrajinu.
Peskov reaguje na Trumpa: Kritika Putina bola len "emocionálny prejav". Rusko je mu vraj vďačné
Tvrdé odkazy cez médiá
Po neúspešnom pokuse o 30-dňové prímerie a stupňujúcich sa ruských útokoch proti Ukrajine svoju rétoriku voči Kremľu pritvrdil. Niekoľkokrát naznačil, že zvažuje ďalšie sankcie voči Rusku, ale zatiaľ o nich nerozhodol.
„Vladimir Putin si neuvedomuje, že keby nebolo mňa, Rusku by sa už stalo veľa zlých vecí, a myslím tým naozaj zlé,“ povedal Trump, pričom posledné dve slová napísal s veľkým začiatočným písmenom.
„Viem len o jednej skutočne zlej veci, a tou je tretia svetová vojna. Dúfam, že Trump to pochopí!“ reagoval bývalý ruský prezident a premiér Dmitrij Medvedev na X, pričom svoj odkaz napísal v angličtine a zdôraznil slová „naozaj zlé“ veľkými písmenami. Medvedev je v súčasnosti podpredsedom Ruskej bezpečnostnej rady, formálne Putinov zástupca v tomto poradnom orgáne ruského prezidenta.
Šéf Bieleho domu v nedeľu povedal, že nevie, čo sa Putinovi stalo, a že sa možno úplne pomiatol. Vyjadril sa tak po tom, ako Rusko cez víkend vyslalo na Ukrajinu rekordný počet bezpilotných lietadiel a množstvo rakiet, pričom pri útokoch zahynulo niekoľko desiatok civilistov. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vyzval na ďalšie sankcie, zatiaľ čo francúzsky prezident Emmanuel Macron povedal, že Trumpov hnev by sa mal pretaviť do činov.
Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov označil Trumpove nedeľné vyjadrenia za dôsledok emocionálneho preťaženia.
Rokovania o prímerí zlyhávajú
Úsilie novej americkej administratívy vyjednať prímerie vyústilo do stretnutia oboch bojujúcich strán v Istanbule 16. mája. Tam sa dohodla rozsiahla výmena väzňov a obe strany si od piatka do nedele skutočne odovzdali po tisíc väzňov.
Diskusia o možnom 30-dňovom prímerí, ktoré navrhli USA a s ktorým Ukrajina po konzultáciách s európskymi partnermi súhlasila, však nikam neviedla. Ruská strana, ktorej sily v súčasnosti postupujú na východe Ukrajiny veľmi pomaly a za cenu veľkých strát, opakovane spomínala, že je potrebné najprv diskutovať o „základných príčinách“ konfliktu.