Putin stále verí, že vojnu vyhrá, tvrdia americké spravodajské služby. Rokovaniami o mieri chce len získať čas
Ruský prezident Vladimir Putin je aj naďalej presvedčený, že vojnu na Ukrajine môže vyhrať, hoci Moskva zároveň rokuje o mieri pod záštitou Spojených štátov.
Vyplýva to z najnovšej správy americkej Obrannej spravodajskej agentúry (DIA), ktorú zverejnil ukrajinský denník Kyiv Post.
Vojna ako existenčný boj
Správa pripravená pre Snemovňu reprezentantov USA označuje Putinovu predstavu o konflikte za „existenčný boj proti Západu“, ktorý má slúžiť aj ako prostriedok na obnovenie strateného postavenia Ruska po rozpade Sovietskeho zväzu v roku 1991.
Podľa DIA, ktorá vychádzala z údajov dostupných k 11. máju 2025, sa strategické ciele Kremľa od začiatku invázie v roku 2022 „takmer nezmenili“. Agentúra uvádza, že „Putin je takmer určite odhodlaný dosiahnuť víťazstvo na Ukrajine“, a to aj napriek tomu, že jeho vláda formálne pokračuje v mierových rozhovoroch.
Takýto postoj podporuje obavy Kyjeva, že Rusko používa mierový proces len ako taktiku na získanie času, pričom sa snaží ovládnuť ďalšie územia a posilniť svoju pozíciu pred prípadným vyjednávaním o podmienkach.
Trump: Putin nemá záujem ukončiť vojnu
Podľa amerického denníka Wall Street Journal, na ktorý sa Kyiv Post odvoláva, americký prezident Donald Trump počas pondelkového telefonátu s európskymi lídrami, vrátane ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona a nemeckého kancelára Friedricha Merza, súkromne vyhlásil, že Putin „nemá v úmysle vojnu ukončiť“, pretože sa domnieva, že je „na víťaznej ceste“.
DIA v správe uvádza, že kľúčovými požiadavkami Kremľa zostávajú trvalý zákaz vstupu Ukrajiny do NATO a úplné stiahnutie ukrajinských ozbrojených síl z východných regiónov – konkrétne z Doneckej, Luhanskej, Záporožskej a Chersonskej oblasti. Putin je podľa správy pripravený použiť vojenskú silu „minimálne do konca roka 2025“, aby tieto ciele dosiahol.
Zároveň však Moskva podľa americkej rozviedky nechce vyvolať priamu konfrontáciu s NATO, najmä pre výrazné oslabenie svojej armády. Od roku 2022 podľa odhadov Rusko stratilo viac ako 10-tisíc pozemných bojových vozidiel, vrátane viac ako 3-tisíc tankov, takmer 250 lietadiel a vrtuľníkov a viac ako 10 lodí. Straty na ľudských životoch DIA odhaduje na viac ako 700-tisíc vojakov.
Asymetrické hrozby a kybernetická vojna
Aj keď je konvenčná vojenská sila Ruska oslabená, Moskva si podľa správy stále udržiava schopnosť viesť asymetrickú vojnu voči USA a ich spojencom. „Rusko zostáva plne schopné využívať kybernetické a informačné kampane,“ uvádza dokument, na ktorý sa odvoláva Kyiv Post.
Americká spravodajská agentúra zároveň tvrdí, že Kremeľ zvýšil úsilie o destabilizáciu Európy, pričom cieľom má byť „narušiť západnú jednotu a podporu Ukrajine“.
V tejto súvislosti pripomína denník aj zistenia britského Národného centra kybernetickej bezpečnosti (NCSC), ktoré odhalilo ruské pokusy o prienik do monitorovacích systémov v európskych štátoch vrátane Poľska. Cieľom týchto operácií malo byť narušenie dodávok vojenskej a humanitárnej pomoci smerujúcej na Ukrajinu.
Záver správy hovorí o tom, že Putin sa spolieha na „stratégiu opotrebovania minimálne do konca tohto roka“, v rámci ktorej verí, že Rusko dokáže prečkať nielen ukrajinský odpor, ale aj vyčerpať vôľu a zdroje západných spojencov.
Trump s Putinom spolu prednedávnom telefonovali, rozprávať sa mali aj o mieri. Obsah rozhovoru zhodnotil analytik Asociácie pre medzinárodné otázky Pavel Havlíček:
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"