S Ruskom sa neradno zahrávať. História ukazuje, že rozumie len jazyku moci – ústupky si mýli s kapituláciou

Od návratu do Bieleho domu v roku 2025 americký prezident Donald Trump výrazne zmenil prístup USA k Rusku.

Ako píše autor článku publikovanom na mediálnej platforme The Conversation Christo Atanasov Kostov, ktorý pôsobí na súkromnej univerzite IE University v Španielsku v oblasti medzinárodných vzťahov, studenej vojny a nacionalizmu, Trump prijal mäkší postoj voči Vladimirovi Putinovi a vojne na Ukrajine.

Trump oslabuje vyjednávaciu pozíciu Spojených štátov tým, že predčasne signalizuje ochotu k ústupkom, čo Kremeľ vníma ako prejav slabosti.

Viac k téme

Trump údajne zvažuje uznanie Krymu za ruské územie. Ide o jednu z možností ukončenia vojny, Biely dom mlčí

Kostov pripomína, že Rusko historicky reagovalo na silu, nie na ústupky, a odkazuje na slová diplomata Georgea Kennana, ktorý už v roku 1946 tvrdil, že Sovietsky zväz rozumie iba jazyku moci.

Opatrenia v prospech Ruska

Od februára 2025 Trump podnikol sériu krokov, ktoré zodpovedajú ruským strategickým záujmom:

• obmedzil vojenskú pomoc Ukrajine,
• odmietol podporiť jej vstup do NATO,
• verejne zľahčuje zodpovednosť Ruska za vojnu,
• kritizuje ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského za odklad volieb počas stanného práva,
• hlasoval spolu s Ruskom, Severnou Kóreou a Bieloruskom proti rezolúcii OSN na podporu územnej celistvosti Ukrajiny.

Ide pritom o nebezpečný precedens, ktorý pripomína zlyhania západnej politiky ústupkov v minulosti – napríklad Mníchovskú dohodu z roku 1938 alebo nepresadenie Obamovej „červenej čiary“ v Sýrii v roku 2013.

Slabosť namiesto odstrašenia

Trumpova diplomacia neponúka Rusku dôvod na skutočný kompromis. Jeho návrhy – ako napríklad uznanie okupovaných ukrajinských území – posilňujú presvedčenie Moskvy, že USA nie sú pripravené konať.

Odstrašovanie a dôrazná vojenská politika, akú uplatňoval napríklad Ronald Reagan počas studenej vojny, priniesli v minulosti reálne výsledky.

Slabá reakcia USA na anexiu Krymu v roku 2014 naopak pripravila pôdu na ruskú inváziu z roku 2022.

Napätie v Aliancii a čínske ambície

Trumpov prístup znepokojuje európskych spojencov a oslabuje súdržnosť NATO. Jeho zľahčovanie ruskej hrozby na Mníchovskej bezpečnostnej konferencii v roku 2025 šokovalo európskych lídrov a tlačí ich k samostatnému budovaniu obrany.

Ak Spojené štáty neprevezmú znova vedúcu úlohu pri obrane Ukrajiny, riziko geopolitickej expanzie Ruska a Číny narastá. Peking situáciu sleduje a prípadný úspech Putina môže Čínu povzbudiť k tvrdšiemu postupu voči Taiwanu.

Mier len na ruských podmienkach

Ako ukázali nedávne mierové rokovania v Saudskej Arábii, Rusko nemá záujem ukončiť vojnu, ale pretvoriť bojisko podľa vlastných predstáv.

Putinova delegácia žiadala zachovanie okupovaných území, obmedzenie ukrajinskej armády a zákaz prítomnosti zahraničných mierotvorcov. Rusko zároveň zabránilo účasti amerického vyslanca, čím chcelo proces ovplyvniť vo svoj prospech.

Ak USA nezmenia smer, Trumpova politika vojnu neukončí – len umožní, aby jej priebeh určovalo Rusko.

O nich bez nich. Vysvetľujeme, čo USA a Rusko bez Ukrajincov vyrokovali v Rijáde: