Veterná energia v Európe vs. veterná energia na Slovensku: Čo nám bráni chytiť správny vietor?
Hoci veterná energia patrí medzi najrýchlejšie rastúce zdroje obnoviteľnej energie v Európe, Slovensko stále zostáva „v závetrí“. Kým susedné štáty masívne investujú do veterných turbín, u nás sa počet funkčných veterných elektrární dá spočítať na prstoch jednej ruky. Čo brzdí rozvoj tohto ekologického zdroja energie a prečo zaostávame za európskym trendom?
Úspešný príbeh veternej energie v Európe
Európa patrí medzi globálnych lídrov vo využívaní veternej energie. Na kontinente dnes funguje vyše 113-tisíc veterných turbín, ktoré pokrývajú takmer pätinu spotreby elektriny. Krajiny ako Nemecko, Španielsko, Dánsko či Rakúsko vybudovali veterné energetické zóny, ktoré sa stali nielen zdrojom čistej energie, ale aj symbolom ekologickej transformácie.
Veterné elektrárne disponujú množstvom výhod – sú bezemisné, ich prevádzka je ekonomicky nenáročná a technologický pokrok im umožňuje fungovať aj pri slabších poveternostných podmienkach.
Slovensko na chvoste: fakty a čísla
Kým západná a severná Európa buduje desiatky nových turbín ročne, Slovensko má aktuálne funkčné len tri veterné elektrárne s inštalovaným výkonom 3 MW. Radíme sa tak medzi krajiny EÚ s najnižším využitím tohto zdroja energie. Pre porovnanie, Česká republika má zhruba 200 veterných elektrární, Poľsko vyše dvetisíc a Rakúsko viac ako 1400.
Veterná energia tvorí v našej krajine len zanedbateľný podiel z celkovej výroby elektriny – menej než 1 %. Potenciál pritom máme oveľa vyšší.
Prečo sa u nás veternej energii nedarí?
Jedným z hlavných dôvodov pomalého rozvoja veternej energetiky na Slovensku je povoľovací proces. Získať povolenie na výstavbu veternej elektrárne na Slovensku je zložité a trvá nepomerne dlhšie ako v iných krajínách. Investori musia prejsť množstvom úradných konaní, ktoré často trvajú niekoľko rokov. Okrem toho, veterné projekty sa často stretávajú s nedôverou obyvateľov a samospráv.
Ľudia majú obavy z hluku, negatívneho vizuálneho dopadu na krajinu či vplyvu na životné prostredie. Tieto výhrady sú však z väčšej časti neopodstatnené – moderné veterné elektrárne sú tiché, bezpečné a navrhnuté tak, aby mali minimálny dopad na okolie.
Má Slovensko veterný potenciál?
Podľa údajov SHMÚ a európskych veterných máp má Slovensko viacero oblastí s vhodnými veternými podmienkami pre veterné elektrárne – najmä Záhorie, Podunajsko a niektoré lokality na východe. Moderné turbíny dnes dokážu zachytávať silnejšie prúdy vo výškach nad 150 metrov, čím sa efektivita výrazne zvyšuje.
Dôležitým faktom je, že aj v krajinách s podobnými prírodnými podmienkami, ako je susedné Rakúsko, je veterná energia bežnou súčasťou energetického mixu. Slovensko tak nemá objektívne dôvody na vynechávanie vetra ako energetického zdroja – ide najmä o prekážky administratívneho a spoločenského charakteru.
Ako to robia inde?
Dánsko je príkladom krajiny, kde sa veterné parky stali doslova súčasťou národnej identity. V Rakúsku je zase bežné, že sa do výstavby zapájajú aj miestne komunity a samosprávy. Vďaka tomu rastie akceptácia projektov a zisky z veternej energie ostávajú v regióne.
Kľúčovým faktorom úspechu je aj podpora verejnosti a jasne stanovená legislatíva. Ak sa aj na Slovensku podarí nastaviť tieto podmienky správne, veterná energia sa môže stať plnohodnotnou súčasťou nášho energetického mixu – so všetkými výhodami, ktoré so sebou prináša.
Nový vietor pre Slovensko
Najväčší dodávateľ energií v krajine, spoločnosť SPP, sa aktívne a dlhodobo zapája do transformácie energetiky. Spoločnosť má momentálne pripravených šesť projektov veterných parkov v lokalitách Drahovce, Galanta, Skalica a Kopčany – Gbely, ktoré by ročne mohli vyrobiť viac ako 1 000 GWh a pokryť spotrebu pre viac ako 430-tisíc domácností. Každý z projektov musí prejsť procesom posudzovania vplyvov na životné prostredie (EIA), ktorý zaručí jeho ohľaduplnosť voči ľuďom aj prírode.
Aby mohla byť výstavba povolená, veterný park musí spĺňať viaceré podmienky – byť umiestnený mimo zastavaných území, vo vzdialenosti minimálne 1 km od obytných zón a mimo chránených prírodných oblastí. Po ukončení jeho životnosti, približne po 25 rokoch, sa všetky komponenty recyklujú a pôda sa navracia do pôvodného stavu.
Budúcnosť energetiky je vo vetre
Veterná energia je viac než len technológia – je to krok k ekologickej a energetickej nezávislosti. Prináša so sebou nové pracovné miesta, podporu regiónov aj lepšiu infraštruktúru. Otázka teda neznie, či veternú energiu využívať, ale kedy konečne pustíme vietor do plachiet aj v slovenskej energetike.
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"