K radikalizácii bez vodcu a jasného cieľa. Osamelí útočníci menia povahu terorizmu v Európe

Politicky motivované útoky osamelých páchateľov bez priamej väzby na teroristické skupiny sa v Európe v poslednom desaťročí znásobili.

Typickým príkladom je nájazd vozidlom do davu, ktorý v roku 2016 v Nice pripravil o život 86 ľudí.

Medzi najznámejšie prípady patrí aj masaker Andersa Breivika z roku 2011 či vraždy politikov Waltera Lübckeho (2019) a Davida Amessa (2021).

Nevypočítateľní a neviditeľní až do útoku

Ako približujú v článku odborný asistent medzinárodných vzťahov Diego Muro a doktorand z Centra pre štúdium terorizmu a politického násilia Ovidiu Craciunas (obaja z Univerzity v St. Andrews) publikovanom na mediálnej platforme The Conversation, takzvaný terorizmus „vlkov samotárov“ je pre štátne orgány mimoriadne náročný na odhalenie.

Tradičné protiteroristické nástroje totiž predpokladajú existenciu organizovaných buniek, ktoré sa dajú sledovať.

Písali sme

Útoky v Nemecku spája rovnaký motív: vrazenie do davu s úmyslom zabíjať. Stáva sa auto novou teroristickou zbraňou?

Osamelí útočníci však často nekonzultujú svoje plány, ich motivácia býva nejasná a odhaliť ich zámer je zložité.

Následkom môžu byť aj ďalšie napodobňujúce činy, ako ukazuje prípad Brentona Tarranta z Nového Zélandu, ktorý sa v roku 2019 inšpiroval Breivikom aj útokom islamistu v Štokholme.

Prípad Axela Rudakubanu, ktorý v roku 2024 zavraždil tri dievčatá v anglickom Southporte, ukazuje, že nie každý čin, ktorý sa na prvý pohľad javí ako teroristický, je tak aj nakoniec klasifikovaný. Hoci u neho našli výcvikový manuál al-Káidy, úrady ho označili za páchateľa hromadnej vraždy bez politickej motivácie.

Neexistuje definícia terorizmu

Chýbajúca jednotná definícia terorizmu sťažuje vytváranie presnej evidencie. Navyše, internetová radikalizácia zahmlieva hranice medzi samostatným a organizovaným konaním.

K nárastu útokov jednotlivcov došlo najmä od roku 2013, pričom Europol v roku 2018 evidoval všetky dokonané islamistické útoky ako činy osamelých páchateľov.

(Článok pokračuje pod videom.)

Islamofób, exmoslim a psychiater. Profil útočníka z nemeckého Magdeburgu zaskočil odborníka na terorizmus:

Zatiaľ čo medzi krajne pravicovými a islamistickými páchateľmi je táto forma častá, v prostredí krajne ľavicových či etno-nacionalistických skupín ide skôr o výnimku.

Tento posun môže byť dôsledkom sprísnených opatrení po útokoch v Madride (2004) a Londýne (2005), ktoré znížili šancu na rozsiahle koordinované akcie.

Hrozba rozdeľuje spoločnosť

Problém osamelých páchateľov však nie je len bezpečnostný, ale aj spoločenský. Ich činy môžu polarizovať verejnosť a posilniť extrémistické sily.

Odborníci varujú, že cesta k radikalizácii často vedie cez osobné frustrácie, vplyv prostredia či online priestor.

Účinná prevencia preto vyžaduje nielen bezpečnostné opatrenia, ale aj citlivý prístup k slobode prejavu a otvorenému diskurzu.

Útokom osamelých páchateľov možno len ťažko úplne zabrániť, no včasné rozpoznanie vzorcov správania môže pomôcť riziko aspoň znížiť.