Kto po práci nezdvíha telefón, môže na povýšenie zabudnúť. Firmy trestajú tých, ktorí si chránia voľný čas
Výskum ukazuje, že oddych sa cení len teoreticky. V praxi bráni povýšeniu a firmy nevedomky podporujú kultúru vyhorenia.
Rozmazanie hraníc medzi prácou a súkromím, prehĺbené pandémiou, spôsobuje, že pracovný deň sa nikdy nekončí.
Vyhorenie z neustálej dostupnosti škodí zamestnancom aj firmám. Hoci mnohé firmy podporujú rovnováhu medzi prácou a životom, v praxi často trestajú tých, ktorí sa od práce odpájajú.
Pohotovosť sa zamieňa za oddanosť
Tento „paradox odpútania“ je hlavným zistením výskumu profesorov z Obchodnej fakulty Univerzity Južnej Kalifornie Marshall School of Business, ktorí o ňom nedávno napísali pre Harvard Business Review.
Výskum ukázal, že aj keď si manažéri uvedomujú, že oddych zvyšuje výkonnosť, penalizujú pracovníkov, ktorí si chránia voľný čas.
Títo zamestnanci sú považovaní za menej oddaných — aj keď podávajú lepšie výkony než kolegovia, ktorí sú neustále k dispozícii.
Vedci uskutočnili 16 štúdií so 7 800 účastníkmi. V experimentoch manažéri hodnotili zamestnancov s rovnakými výsledkami, ktorí sa líšili len v tom, či cez víkend odpovedali na e-maily.
Tí, ktorí sa „odpojili“, boli vnímaní ako menej vhodní na povýšenie — bez ohľadu na objektívnu kvalitu práce či dôvod odpútania.
Zvyky Slovákov sa zmenili. Práca z domu už nie je taká obľúbená, v kurze je hybridný model
Zarážajúce je, že tento efekt sa prejavil aj u manažérov, ktorí deklarovali podporu rovnováhy medzi prácou a súkromím. Výskumníci tvrdia, že ide o nevedomé zaužívané vzorce, kde sa pohotovosť zamieňa za oddanosť.
Nasmerovanie k vyhoreniu
Tento paradox vytvára prostredie, ktoré odmeňuje prepracovanie a vedie k cyklu vyhorenia. Trpia zamestnanci, firmy aj ekonomika.
Autori odporúčajú firmám zamyslieť sa, koho a za čo odmeňujú, oddeliť výkon od prítomnosti, zaviesť jasné pravidlá odpájania a vzdelávať manažérov. Kľúčom je dôsledné uplatňovanie politiky, nielen verbálna podpora.
„Z dlhodobého hľadiska nie sú vašimi najlepšími zamestnancami tí, ktorí vyhoria v snahe dokázať svoju hodnotu,“ píšu autori. „Sú to tí, ktorí vedia, kedy sa majú odpojiť, aby mohli dlhodobo podávať svoj najlepší výkon.“