Na MS fandí Suomi, hoci ho tréneri vo Fínsku ničili. Skrýval som sa, len aby som prežil, priznal pre ta3 Lintner

Šampionát je vo Švédsku a v Dánsku. Najviac si odohral práve vo Švédsku, mal si to tam najradšej?

Mne sa páčilo všade, kde som hral, vo všetkých krajinách a samozrejme tak aj vo Švédsku. Tým, že som pobehal 5 klubov, tak som pôsobil aj na severe, aj na juhu.

Musím povedať, že teda na juhu to bolo v rámci počasia aj trošku príjemnejšie, ale viac menej v celej krajine sú ľudia veľmi pokojní a sú veľmi milí a srdeční. Takže tá ich mentalita je v rámci celej krajiny dosť podobná.

Ako ti z hokejového pohľadu sedela švédska súťaž?

Švédska liga je veľmi herne podobná, ako je charakter švédskej reprezentácie. To znamená, že nie je príliš striktne, by som povedal, defenzívna. Hráči si dovolia oveľa viacej, neboja sa chýb, ako povedzme, keby som to porovnal s fínskou alebo českou ligou.

Písali sme

Slováci sa lúčia so šampionátom proti Suomi. Chýba vám kráľ v kabíne, odkázal tímu legendárny fínsky komentátor

Skoro to pôsobilo až tak, že Švédom viacej záležalo na tom, aby ich ten hokej bavil ako na víťazstvách. Nechcem, aby to vyznelo až tak dramaticky, ale ten pocit som niekedy v tom čase mal.

Aj pri pohľade na súčasnosť a švédsku reprezentáciu ten pocit niekedy mávam. Preto si myslím, že na konci dňa aj v rámci týchto majstrovstiev sveta, keď príde na lámanie chleba, vidím vo fínskom alebo jednoznačne v kanadskom tíme oveľa väčšiu príležitosť pre nich získať zlato ako pre Švédov.

Švédi majú v tíme množstvo hráčov z NHL, ale tri korunky patria medzi top favoritov aj keby ich mali pomenej.

Napriek tomu, že Švédi majú výborný tým. Ja stále budem podčiarkovať to, že Švédi sú strašne hraví. A v súčasnom hokeji, a bude to už iba viac a viac, budú na to trošku doplácať.

A preto napriek tomu, že zatiaľ na šampionáte pôsobia veľmi dominantne, tak už ich čaká podľa mňa čaká dosť jednoznačná prehra s Kanadou. A to myslím, že otvorí oči aj švédskym fanúšikom v súvislosti s nejakými obrovskými očakávaniami pri nejakom výhľade na zlatú medailu.

V zahraničí si bol v AHL, NHL, vo Švédsku, vo Fínsku, vo Švajčiarsku, v KHL si hral za bieloruský Minsk. Množstvo klubov si vymenil. Prečo?

Celú kariéru som sa snažil meniť kluby čo najviac, pretože každý nový klub bol pre mňa nová výzva. Keď som v niektorých kluboch ostal povedzme dve sezóny po sebe, tak tá druhá sezóna už mi začala prichádzať taká trošku nudná, že každý deň sa opakovalo to isté.

(Článok pokračuje pod videom):

Fínom ide o víťazstvo, Slovákom o česť. Ako sa rozlúčime so šampionátom?

Takže ja som veľmi rád menil to prostredie. Bavilo ma to a aj ma to motivovalo, že som si musel v každom klube vždy nanovo vybojovať tú pozíciu, ktorú som chcel. A to ma nútilo, ako sa hovorí, stať na špičkách a nie na pätách.

Takže toto som robil dosť zámerne a myslím, že som možno na tej najvyššej hokejovej úrovni asi aj rekord spravil. Pri počte 19 klubov azda nikto už nestihol zmeniť toľko tímov za jednu hokejovú kariéru.

Máš aj všetky dresy z klubov, v ktorých si hral?

Mám. Mám veľký dom, ale musím povedať, že toľko stien, aby každý dres bol na stene zavesený, tak toľko priestoru nemám. Takže mám každý dres z každého tímu, ale vystavené všetky nie sú.

Pri tom množstve hokejových adries mi napadla otázka zázemia rodiny. Ako si na sťahovanie a presuny spomínaš z tohto pohľadu?

Tým, že nám sa deti narodili vonku, naša staršia dcéra v Severnej Amerike a dvojičky sa narodili vo Švédsku, tak deti, pokiaľ ešte nezačali chodiť do školy, tak so mnou cestovali, takže si tým rodina.

A nejakým spôsobom to cestovanie a to menenie tých destinácií si aj užívala, ale tak sme si na to nejako zvykli. V nejakom momente, keď už deti začali chodiť do školy, tak som ich nechcel vyťahovať z kolektívu, tak už som chodieval do tých nových klubov sám.