Izrael pustil do Gazy prvé kamióny s pomocou. Starmer, Macron a Carney varujú Netanjahua pred pokračovaním ofenzívy
Británia, Francúzsko a Kanada nebudú nečinne prihliadať na „nehorázne akcie“ Netanjahuovej vlády a podniknú „konkrétne kroky“, ak Izrael nezastaví novú vojenskú ofenzívu v Pásme Gazy a okamžite neobnoví prísun humanitárnej pomoci na toto vojnou sužované palestínske územie. Informovali o tom v pondelok tlačové agentúry AFP a Reuters s odvolaním sa na spoločné vyhlásenie lídrov troch krajín.
Britský premiér Keir Starmer, francúzsky prezident Emmanuel Macron a kanadský premiér Mark Carney tiež uviedli, že sú „odhodlaní uznať palestínsky štát“ ako súčasť dvojštátneho riešenia.
Dokopy až dvadsaťdva západných darcovských krajín v pondelok v reakcii na limitované obnovenie dodávok humanitárnej pomoci Izrael vyzvalo, aby umožnil plné obnovenie týchto dodávok do Pásma Gazy, kde „obyvateľstvo hladuje“. Krajiny zároveň vo vyhlásení odmietli zamýšľaný izraelský plán vlastnej distribúcie pomoci, ktorý podľa nich nerešpektuje humanitárne princípy.
Vyzvali preto Izrael, aby OSN a medzinárodným organizáciám umožnil nezávisle a nestranne pôsobiť pri záchrane životov. Vyhlásenie okrem iného podpísali ministri zahraničia Francúzska, Británie, Nemecka, Španielska, Kanady či Austrálie a tiež šéfka diplomacie Európskej únie Kaja Kallasová.
Koniec niekoľkotýždňovej blokády
Do Pásma Gazy v pondelok po dva a pol mesiacoch izraelskej blokády tohto palestínskeho územia dorazilo prvých päť kamiónov s humanitárnou pomocou, uviedla agentúra Reuters s odvolaním sa na vyhlásenie izraelskej armády. Kamióny, ktoré podľa armády viezli aj detskú výživu, vošli do pásma cez hraničný priechod Kerom Šalom.
Podľa OSN dnes Izrael povolil vjazd cez tento priechod deviatich humanitárnych kamiónov. „Je to iba kvapka v mori toho, čo je naliehavo potrebné. Počnúc zajtrajškom (utorok) musí byť do Gazy vpustených podstatne viac pomoci,“ povedal šéf Úradu OSN pre koordináciu humanitárnych záležitostí (OCHA) Tom Fletcher.
Aby sa zabránilo rabovaniu, musí sa podľa Fletchera zabezpečiť riadny prísun pomoci a humanitárnym pracovníkom musí byť umožnené využívať viac trás. „Humanitárna pomoc musí byť dopĺňaná komerčnými dodávkami,“ dodal Fletcher.
Izrael od 2. marca znemožňoval akékoľvek dodávky do Pásma Gazy, vrátane humanitárnej pomoci, pričom dlhodobo tvrdil, že v oblasti je potravín dostatok z obdobia pred vyhlásením blokády. Agentúry OSN a medzinárodné organizácie však opakovane varovali, že znižujúce sa zásoby potravín, liekov, pohonných látok a čistej pitnej vody spôsobia v Pásme Gazy humanitárnu katastrofu a hladomor.
Izrael uhol po nátlaku
Izraelský premiér Benjamin Netanjahu dnes pripustil, že nedeľné rozhodnutie jeho kabinetu umožniť prísun humanitárnej pomoci do Pásma Gazy súvisí s tlakom, ktorý na Izrael vyvíjali jeho spojenci, ktorí podľa neho považovali „snímky hladovania, masového hladovania“ za neprijateľné.
Minulý týždeň zverejnená správa Výboru pre kontrolu hladomoru (FRC) uviedla, že v súčasnosti čelí najvyššiemu, takzvane katastrofálnemu, stupňu akútneho nedostatku potravín 12 percent obyvateľstva Pásma Gazy, pričom do konca septembra číslo stúpne na 22 percent, ak blokáda oblasti neskončí.
Izrael dlhodobo tvrdil, že blokáda Pásma Gazy je formou nátlaku na teroristické hnutie Hamas, aby prepustilo zvyšných rukojemníkov. V októbri 2023 zaútočili ozbrojenci Hamasu a jeho spojencov na juh Izraela, kde zabili na 1 200 ľudí a ďalších 251 uniesli ako rukojemníkov.
Na jeseň 2023 a tento rok v januári a vo februári bola počas dvoch prímeria prepustená veľká časť týchto rukojemníkov výmenou za palestínskych väzňov. Časť rukojemníkov v Pásme Gazy zahynula.
V uplynulých dňoch spustil Izrael nové pozemné operácie v Pásme Gazy:
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"