Minulý rok bol mimoriadne teplý a daždivý, padli viaceré maximá
Rok 2016 bol na Slovensku veľmi až mimoriadne teplý a veľmi bohatý na atmosférické zrážky. Na tlačovej konferencii v Bratislave to skonštatovali klimatológovia Slovenského hydrometeorologického ústavu.
Siedmy najteplejší
Priemerná teplotná územná odchýlka od normálu v rokoch 1961–1990 bola na Slovensku + 1,4 stupňa Celzia. Rok 2016 sa tak zaradil v historických tabuľkách ako siedmy najteplejší od roku 1931, priblížil klimatológ Jozef Pecho. V celosvetovom meradle bol vlaňajšok najteplejší za posledných 137 rokov. Všetky ročné obdobia boli podľa Pecha vlani teplejšie.
O teplotne nadpriemerný rok sa však postarala predovšetkým zima 2015/2016, ktorá mala najvyššiu odchýlku od normálu, a to až + 3 stupne Celzia. Relatívne najteplejším mesiacom bol silne nadnormálny február, ktorý bol až o + 4,8 stupňa Celzia teplejší ako normál. V jeho druhej polovici bolo zaznamenané aj najvyššie denné maximum namerané v tomto mesiaci od roku 1551, a to 20,3 stupňa Celzia v Bratislave.
Podobne teplá bola aj vlaňajšia jar, za ktorou nasledovalo mimoriadne teplé leto s odchýlkou + 2 stupne Celzia od normálu. "Na pocit sa zdalo, že leto bolo relatívne chladnejšie, lebo bolo menej tropických dní, ale letných dní bolo napríklad o sedem viac ako v roku 2015," vysvetlil Pecho. Aj napriek veľmi teplému letu sa vyskytli len dve výraznejšie vlny horúčav – v druhej polovici júna a na začiatku septembra.
Najdaždivejší bol február
Teplotne silne nadnormálny bol jún (+2,5 C), júl (+2,1 C) a september (+2,4 C). Naopak, relatívne najchladnejším mesiacom bol október, ktorý skončil ako teplotne normálny so zápornou odchýlkou od normálu – 0,6 stupňa Celzia. Najvyššia denná teplota vzduchu 36,2 stupňa Celzia bola v roku 2016 nameraná 24. júna v Holíči. Najnižšiu minuloročnú teplotu -24,2 stupňa Celzia SHMÚ zaznamenal 23. januára v Oravskej Lesnej.
"Z hľadiska zrážok bol rok 2016 ešte viac v popredí ako z hľadiska teplôt vzduchu," upozornil klimatológ Pavel Faško. Podľa predbežného hodnotenia ho možno zaradiť medzi desiatku najdaždivejších rokov aspoň od roku 1881.
V priemere spadlo na území Slovenska približne 895 milimetrov zrážok, čo je 122 percent normálu v rokoch 1961–1990. Relatívne najdaždivejším bol pritom február, počas ktorého zrážky predstavovali až 320 percent normálu. Najsuchším mesiacom vlaňajška bol december (57 percent normálu).
Malá výška snehovej prikrývky
Najvyššia intenzita zrážok bola zaznamenaná 27. júla 2016 v Dolnej Porube. Počas búrky tu spadlo za hodinu až 110 milimetrov zrážok, pričom za 30 minút to bolo až 91 milimetrov. "Bola to v podmienkach Slovenska veľmi výnimočná intenzita," vysvetlil Faško. Rozsiahlejšie škody tu podľa klimatológa nevznikli len pre geologické pomery, pre ktoré dokázala krajina vysoký úhrn zrážok absorbovať.
V porovnaní s normálom bol relatívne najväčší prebytok zrážok na juhu Slovenska – vo východnej polovici Podunajskej nížiny a v oblasti Tatier. Na severovýchode Slovenska zase kombinácia vysokej teploty vzduchu a nízkych zrážok zapríčinila v druhej polovici júna veľmi intenzívne sucho.
Čo sa týka snehu, počas zimy 2015/2016 na Slovensku bolo menej dní so snehovou pokrývkou ako v predchádzajúcich dvoch. Vlaňajšia zima bola tiež špecifická malou výškou snehovej pokrývky, uzavrel klimatológ Faško.