India podnikla útoky na Pakistan, ostreľovaním mu chce dať príučku. Expert varuje pred jadrovou triádou
India v stredu ráno podnikla útok na deväť cieľov v Pakistane, pričom tvrdí, že išlo o teroristické základne a zariadenia s väzbami na Pakistan. Do operácie nasadila stíhačky Rafale a Mirage 2000, pričom výbuchy boli hlásené z Islamabadu aj z Láhaur.
Pakistan následne odpovedal delostreleckou paľbou cez hranice. Už dávnejšie plánoval útoky na Indiu, a tvrdí, že indická akcia je odvetou za teroristický útok z 22. apríla v Pahalgamskej oblasti indického Kašmíru, kde bolo zabitých 26 indických občanov, prevažne turistov.
Operácia s geopolitickým dosahom
Ide o rozsiahlu vojenskú operáciu, ktorú India vopred konzultovala s viacerými svetovými veľmocami vrátane USA, Británie, Číny a Saudskej Arábie. Vzdušné útoky podľa indických úradov neskončia po jednom dni.
Indická armáda zároveň naznačila, že v prípade zostrelenia vlastných lietadiel môže dôjsť k rozšíreniu raketových úderov. „V zásade existujú štyri možné výsledky vojny,“ píše portál Seznam Zprávy.
All the confirmed locations of India’s airstrikes on Pakistan today.
— Spencer Hakimian (@SpencerHakimian) May 7, 2025
Half of them are in the disputed Kashmir region.
The other half are in Pakistani controlled parts of the Punjab region. pic.twitter.com/4FReK5K2CW
Štandardná vojna na niekoľko týždňov
Predpokladá sa niekoľkodňové až niekoľkotýždňové ostreľovanie, ktoré bude slúžiť ako „lekcia“ a demonštrácia sily. Obe strany sa pravdepodobne pokúsia obmedziť straty lietadiel a počet zajatcov. Predchádzajúce vojny – v rokoch 1965, 1971 a 1999 – sa skončili po niekoľkých týždňoch intenzívnych bojov.
Konflikt v roku 1999 prebiehal aj v extrémnych podmienkach horského terénu, kde vojaci bojovali vo výškach nad 2 700 metrov. Na ľadovci Siachen, najvyššie položenom bojisku sveta, vojaci zomierali aj na kruté mrazy.
India ohlásila údery proti teroristom v Pakistane, Islamabád hlási mŕtvych civilistov. Odveta prišla hneď
India pozastavila dôležitú zmluvu o vode s Pakistanom z roku 1960. Zmluva o vode rozdelila povodia na takzvané východné rieky (India) a západné rieky (Pakistan) s cieľom predísť konfliktom o tieto životne dôležité zdroje.
Kašmír a jeho oblasť je bohatý na nerastné suroviny, ako uhlie či lítium, čo predstavuje významný ekonomický potenciál. Tieto nerastné bohatstvá pridávajú ďalší rozmer k sporu o kontrolu nad regiónom.
Štyri pätiny tamojších farmárov a tretina výroby elektriny závisí od tokov, ktoré kontroluje India. Islamabad sa môže spoľahnúť na podporu Číny, ktorá mu dodáva zbrane a zároveň je jeho ekonomickým partnerom.
Viceprezident USA J. D. Vance vyhlásil, že „India má právo na obranu, ale dúfa v rozumnú reakciu na teroristický útok z 23. apríla.“
India má výraznú prevahu nad Pakistanom
Pakistanské pozemné ofenzívy v Kašmíre, napríklad v rokoch 1965 a 1999, boli krátkodobé a neudržateľné. Pakistan síce považuje indickú kontrolu nad týmto prevažne moslimským regiónom za nespravodlivosť, India však zdôrazňuje, že sa Kašmíru nikdy nevzdá.
Indická armáda má v aktívnej službe približne 1,3 milióna vojakov, Pakistan len necelých 620-tisíc.
Obe krajiny sú jadrovými mocnosťami s odhadovaným arzenálom 150 až 200 hlavíc. V prípade nasadenia zbraní s výkonom 35 až 40 kiloton TNT by mohli zomrieť desiatky miliónov ľudí, najmä vo veľkých mestách.
„Na rozdiel od dominancie Indie v oblasti konvenčných zbraní sú jadrové kapacity Indie a Pakistanu oveľa vyváženejšie. Odborné odhady pripisujú obom krajinám zhruba dve stovky. Pakistan môže mať len o niečo menej,“ povedal pre portál expert na jadrové zbrane Michal Smetana z pražského Inštitútu politických štúdií.
Napätie na indicko-pakistanskej hranici eskaluje. Po náletoch hlásia desiatky mŕtvych a zranených
India má navyše tzv. jadrovú triádu – schopnosť odpaľovať hlavice z pevniny, zo vzduchu aj z mora. V tejto oblasti má Pakistan výrazné technologické manko.
„India aj Pakistan však svoj arzenál kvalitatívne aj kvantitatívne rozširujú. Pokiaľ však ide o nosiče týchto zbraní, India je na tom lepšie. V schopnosti odpaľovať zbrane z ponoriek Pakistan zaostáva,“ dodal Smetana.
Pakistanský minister obrany Chavádža Ásif minulý týždeň vyhlásil, že „jadrové zbrane sa použijú len v prípade priameho ohrozenia existencie štátu.“ Podľa tejto stratégie by Islamabad mohol siahnuť po jadrovej zbrani, ak by sa indická armáda dostala hlboko do pakistanského územia.