Hokejový tréner o MS do 18 rokov: Štvrté miesto nie je prehra, medaila je hneď za dverami
Slovenskí hokejoví reprezentanti do 18 rokov obsadili na majstrovstvách sveta štvrté miesto – rovnako ako v predchádzajúcich dvoch rokoch. Podľa bývalého reprezentačného trénera Tibora Tartaľa ide napriek prehre v zápase o bronz o jasný posun vpred. Tvrdí, že medaila je už na dosah, no Slovensko musí naďalej stavať na tvrdej práci, detailoch a koncepčnej výchove mladých hráčov.
V rozhovore s bývalým trénerom reprezentácie do 18 rokov Tiborom Tartaľom sa dozviete:
- Prečo aj štvrté miesto znamená posun a ako blízko bola slovenská medaila.
- Čo slovenskému tímu ukázali zápasy proti Kanade a Nemecku.
- Ako sa zmenila filozofia mládežníckeho hokeja od nástupu Craiga Ramsayho.
- Kto zaujal najviac z aktuálneho kádra a prečo vynikal brankár Prádel.
- Prečo nie je dobré porovnávať jednotlivé generácie a čo je kľúčom k úspechu v budúcnosti.
Slovenská reprezentácia do 18 rokov obsadila na MS štvrté miesto. Ako by ste celkovo zhodnotili šampionát?
Veľmi dôležitý bol vstup do turnaja proti jednému zo súperov z top štvorky. Využili sme tzv. čaro prvého zápasu, ktorý má na takomto podujatí veľkú váhu. Zvíťazili sme bez inkasovaného gólu, a to dodá tímu sebadôveru a trénerovi potrebné karty do rúk. Nič lepšie sa nám potom nemohlo stať – dostali sme „facku“ od Kanady v druhom zápase, čo nás vrátilo späť na zem a prinútilo nás hrať opäť poctivý hokej. Dobrú pozíciu smerom do play-off sme si zabezpečili taktickým výkonom proti Nórsku a Lotyšsku. Zápas proti Nemecku nám ukázal tenkú čiaru medzi úspechom a neúspechom a za tri minúty mohlo byť všetko inak. Taký je však juniorský hokej. Okrem taktiky a túžby musíte mať na svojej strane aj šťastie. V semifinále sme nastúpili proti Kanade, ktorá hrala na tomto turnaji hokej z inej planéty. Urobili sme osem faulov, čo nás stálo množstvo energie a potom je nemožné vyhrať. Myslím si, že Kanada bola o kilometre vzdialená od ostatných tímov, čo potvrdila aj finálovou výhrou 7:0. Hrali sme však takticky vyspelo, boli sme naozaj malý krok od medailového úspechu. Mňa osobne prekvapilo, že sme zvolili iný spôsob hry v strednom pásme, kde sme nehrali agresívne, ako to nastavil Craig Ramsay v mládežníckych reprezentáciách. Útočníci nekorčuľovali dopredu, ale prešli sme na pasívny trap 3-2 v korčuľovaní dozadu.
Je to už tretí rok po sebe, čo sme skončili tesne za medailovými priečkami. Dá sa vysvetliť, prečo nám nevychádzajú zápasy o tretie miesto?
Ak nehráte 20 rokov o medailu, zmení to vaše myslenie aj DNA reprezentácie. Veľmi dlho bolo našim spôsobom myslenia, aby sme sa dostali iba do štvrťfinále, spoliehali sa na talent hráčov a alibisticky sa skrývali a vyhovárali na hráčsku základňu iných krajín. Príchodom Craiga Ramsayho (tréner seniorskej reprezentácie, pozn. red.) sa to celé zmenilo. Ukázal nám, že cesta je hrať rýchlo s pukom a tvrdo bez neho, že potrebujete dávať dôraz na detaily a potom môžete veriť, že zdoláte každého. Je to proces, ktorý sa začal v roku 2017 a ak vydržíme a budeme ďalej tvrdo pracovať už od kategórie do 16 rokov, príde odmena. Craig zmenil aj moje myslenie a ja som sa snažil zmeniť ďalších. Aj súčasný tréner Martin Dendis pokračuje v tomto trende a nie je náhoda, že sme tretíkrát bojovali o medaily. Je to proces a bolo by skvelé, ak by sme dosiahli medailu na domácom šampionáte, ktorý je na programe o rok.
V roku 2023 ste viedli tento výber práve vy. Obnovili sa vám spomienky na pôsobenie pri reprezentácii do 18 rokov?
Pre mňa bol šampionát pred dvoma rokmi zatiaľ najsilnejším momentom a ovplyvnilo to moju kariéru. Vtedajšími asistentmi boli Miško Dostál a Jožko Stümpel, s ktorými sme v kontakte dodnes. S Martinom máme dobrý profesionálny vzťahy, vymeníme si poznatky, takže sme aj intenzívne sledovali tieto majstrovstvá sveta. Američania mali navyše rovnakú gólovú zvučku ako pred dvoma rokmi Kanaďania, takže hneď som si na to spomenul.
Ak sa pozrieme detailnejšie na všetky tri posledné šampionáty – dajú sa medzi sebou porovnať? Vidíte medzi nimi výrazné rozdiely či podobnosti?
Absolútne sa nedajú porovnať. Každé majstrovstvá sveta majú svoj príbeh, všetky sú jedinečné a pre slovenský hokej motiváciou. Vyzdvihovať jedno štvrté miesto nad ďalšie by bol dešpekt. Tieto úspechy si musíme vážiť. Berme to ako spoločný úspech klubov, rodičov, hráčov, trénerov aj vedenia zväzu. Neporovnávajme to, ale radšej poďme ďalej za medailou.
Poďme k samotným hráčom. Kto vás z aktuálneho kádra najviac zaujal výkonmi?
Jednoznačne brankár Prádel, ktorý bol absolútnym stavebným kameňom nášho úspechu. Skvelé sa prezentovali aj naši lídri – správne strhli kolektív a dodali mu sebadôveru. Zapôsobil na mňa aj Timothy Kazda, ktorý naskočil až do zápasu o bronz a priniesol do tímu energiu a charakter. Bude zaujímavé sledovať, ako sa mu bude dariť na ďalšom šampionáte.
V minulosti sme mali medzi juniormi výrazné talenty ako Slafkovský, Honzek či Dvorský. Tento rok boli v tíme Chovan, Svrček, Chrenko či Radivojevič, ktorých čaká onedlho draft NHL a ukázali potenciál. Myslíte si, že práve táto partia môže v budúcnosti dosiahnuť úspech na majstrovstvách sveta do 20 rokov?
Tento šampionát je znova o level vyššie, tam sa musí spojiť veľa dôležitých faktorov. Videli sme to aj na posledných MS. Ročník 2004 však hral vo finále Hlinka-Gretzky Cupu a postúpil do elitnej kategórie MS do 18 rokov. Hráči z ročníku 2005 hrali o bronz, ale na MS do 20 rokov to nestačilo a nevyťažili sme z toho viac než štvrťfinále. Nestavajme generáciu pred tím a znak, ale podriaďme ju. Našou cestou musí byť tvrdá práca a schopnosť udávať mienku aj v našich biednych podmienkach. Medailový úspech bude už iba odmena. Prehra často zakrýva pokrok a výhra nedostatky. Medaila z akýchkoľvek MS nie je zadarmo, ostaňme pokorní a poďme pracovito za ňou. Je hneď za dverami.
