Tohtoročné konkláve je nepredvídateľné, hovorí historik. Pápeža bude voliť najrozmanitejšie kolégium v dejinách
Vo Vatikáne sa v stredu 7. mája začne historické konkláve, na ktorom sa 133 kardinálov z celého sveta pokúsi zvoliť nového pápeža. Ako upozorňuje nemecký verejnoprávny portál Deutsche Welle, ide o „konkláve superlatívov“ – nielen počtom účastníkov, ale aj ich rozmanitosťou.
Kým v roku 2005 pochádzali kardináli zo 48 krajín a v roku 2013 z 52, tentoraz bude zastúpených až 71 štátov.
Konkláve nasleduje po smrti pápeža Františka, ktorý zomrel na Veľkonočný pondelok (21. 4.) vo veku 88 rokov.
Počas svojho pontifikátu výrazne zmenil tvár katolíckej cirkvi – usiloval sa o jej globalizáciu, zníženie dominancie Európy a menoval kardinálov z regiónov, ktoré boli doteraz na okraji záujmu.
Výsledkom je najkultúrnejšie a národnostne najpestrejšie kolégium kardinálov v dejinách.
„Je všeobecne ťažšie predvídať výsledok voľby, keďže kolégium kardinálov je národnostne a kultúrne pestrejšie,“ povedal pre DW cirkevný historik z Augsburgu Jörg Ernesti.
Kandidáti, stávky a špekulácie
Smrť Františka okamžite rozprúdila vlnu otázok, kto by ho mohol nahradiť. Médiá prinášajú mená možných kandidátov, v zákulisí cirkvi sa špekuluje, stávkové kancelárie evidujú rastúci počet tipov.
Niektoré médiá, ako francúzsky denník La Croix, sa však rozhodli o „kandidátoch“ nehovoriť. Ako portál vysvetlil na sieti Bluesky, každý kardinál je technicky voliteľný, a preto je šírenie tipov často poháňané najmä tzv. „vaticanistami“ – novinármi špecializujúcimi sa na dianie vo Vatikáne.
Napriek tomu denník La Croix upozornil na dôležitých kardinálov z Ázie a Afriky. Rovnako aj verejnosť sa pýta, či prišiel čas na čierneho pápeža.
Ako zachytil DW, keď sa istého afrického kardinála spýtali na ulici v Ríme, či „prišiel čas na afrického pápeža“, mlčky zdvihol ruku k nebu.
Kto má šancu? A prečo je to také zložité?
Podľa historika Ernestiho nemožno považovať Františkovo menovanie 80 percent voliteľov za predurčenie výsledku.
„Je priveľa dobrých kandidátov,“ povedal pre DW. Upozorňuje však, že v cirkvi prevláda názor, že „reformy, ktoré začal František, musia pokračovať“ a zatiaľ nič nenasvedčuje tomu, že by rástla túžba po ich zvrátení.
Medzi kritériá, ktoré zohrávajú úlohu pri výbere, patrí nielen geografický pôvod, ale aj pastoračná skúsenosť, manažérske schopnosti či teologická orientácia. Rozdiely sú dokonca aj medzi konzervatívnymi kardinálmi – niektorí sú priateľskí k reformám, iní ich odmietajú.
S rastúcou pluralitou voličov rastie aj význam predkonkláve – stretnutí, kde sa kardináli môžu osobne spoznať. „Konkláve samo je silne ritualizované a určite to nie je parlamentná výmena názorov ako v politike,“ zdôrazňuje Ernesti.
Návrat starších kardinálov a symbolické gestá
Prekvapením je, že na scénu sa vracajú aj niektorí vyšší cirkevní hodnostári, ktorí boli počas Františkovho pontifikátu v úzadí. Ako informoval portál Crux, na stretnutí pred konkláve sa objavil aj peruánsky kardinál Juan Luis Cipriani (81) z Opus Dei, ktorého cirkevná doktrinálna komisia potrestala v roku 2019 po obvineniach zo sexuálneho zneužívania. Rovnako sa pri rakve pápeža objavil aj americký kardinál Roger Mahony (88), známy z prípadov zahladzovania škandálov, ktoré sa riešili miliónovými odškodneniami.
Naopak, rešpektovaní kardináli ako Christoph Schönborn (80) z Viedne či nemecký emeritný kardinál Walter Kasper (92) sa aktívne vyjadrujú za pokračovanie Františkovej línie. Kasper dokonca varoval, že toto konkláve môže byť dlhšie než tie predchádzajúce.
Dĺžka konkláve je otázna. V roku 2013 trvalo 27 hodín, v roku 2005 len 26. Najdlhšie konkláve 20. storočia trvalo päť dní – v roku 1903.
Podľa stávkovej platformy Polymarket pripadá najväčší počet stávok na dátum 9. mája ako možný deň voľby. Kardináli však medzi tipujúcimi zrejme nie sú. V skutočnosti sa všetko rozhodne za múrmi Sixtínskej kaplnky – v atmosfére modlitby, napätia a nádeje.