Poznal troch pápežov, najbližší mu bol František. Bol prorok a ako všetci proroci, aj on narazil, povedal v ta3 Halík
Osobne poznal posledných troch pápežov. Čím bol pre neho jedinečný pápež František a aký by mal byť jeho nástupca, aby bolo kresťanstvo blízke a zrozumiteľné dnešným ľuďom, povedal český kňaz a teológ Tomáš Halík.

František – najbližší duchovne
Aj keď sa s pápežom Františkom stretol len niekoľkokrát, nikdy medzi štyrmi očami, práve on mu bol „myšlienkovo a ľudsky najbližší“.
Prekvapilo ho, keď mu minulý rok pápež František po prečítaní jeho knihy Odpoledne křesťanství poslal srdečný list, v ktorom mu napísal, že sa mu kniha veľmi páčila.
„Na konci listu mi napísal: Modli sa za mňa a ja sa budem modliť za teba,“ uviedol Halík.
Keď sa povie pápež František, prvé, čo Halíkovi napadne, je „myšlienka, v ktorú vyústil jeho pontifikát, a tou je synodálna reforma cirkvi“.
„Pápež si uvedomil, že niektoré veci v cirkvi, ktoré sa nakoniec prejavili množstvom sexuálnych škandálov, nie sú iba zlyhania jednotlivcov, ale že je to zlyhanie celého systému v cirkvi, ktorý on nazval klerikalizmom,“ tvrdí Halík.
Pápež František bol podľa neho „človekom služby“, ktorý si povedal, že klerikálna štruktúra sa v cirkvi tak rozmohla, že je potrebné vykonať hlbokú reformu.
Zdôraznil, že cirkev musí byť miestom flexibilnej komunikácie, pričom je dôležitý dialóg cirkvi s inými náboženstvami, so súčasnou kultúrou a vedou.
Prečo je toto konkláve nepredvídateľné a mohol pápež František ovplyvniť, kto ho nahradí? Stávky lámu rekordy

Poľná nemocnica aj škola múdrosti
František bol podľa českého kňaza prorok. A ako všetci proroci, aj on narazil. „Nenávisť, ktorá sa zdvihla vo vnútri cirkvi voči nemu, bola obrovská. Práve preto, že to bola veľká, svätá osobnosť, ktorá osvetľovala a pomenúvala veci pravdivo,“ vysvetlil Halík.
Aj keď sa niektorí uchyľujú ku konzervativizmu a k tradičným liturgiám, iní chcú naopak všetko prispôsobiť duchu doby. Ani jednu z týchto ciest nepovažuje český duchovný za riešenie. Jedinou životaschopnou cestou je podľa neho „hĺbka duchovného života“.
„Cirkev má teraz možnosť ísť do hĺbky. Nie nostalgicky sa vracať do minulosti, ani sa lacno prispôsobovať svetu. Ale ukazovať duchovnú hĺbku – kontemplatívny prístup k svetu,“ vysvetľuje farár.
Posolstvo pre dnešný svet
Dnešný svet požaduje od cirkvi rôzne veci - uzdravenie rán, múdrosť a schopnosť viesť dialóg.
„Sú miesta, kde má zohrávať úlohy práve tej poľnej nemocnice. Nielen pre vojnové obete, ale aj pre spoločnosti zničené totalitnými režimami. Inde má byť školou múdrosti, kde sa viera žije premýšľavo,“ menuje podoby cirkevného spoločenstva.
Zdôraznil, že jej hlavnou úlohou je vytvárať mosty medzi ľuďmi s rozdielnymi názormi, tradíciami či duchovnými smermi.
V závere rozhovoru český duchovný varoval pred spájaním náboženstva s nacionalizmom či populizmom. „Keď niekto začne hovoriť o záchrane kresťanských hodnôt, často ide len o zneužitie viery pre politickú moc,“ upozornil Halík. Slovami pápeža Františka: „Kresťan nemôže byť nacionalista. Kresťanstvo je univerzálne, otvorené, inkluzívne, zamerané na službu ľuďom“.