Za ostnatými drôtmi Osvienčimu sa z ľudí stávali čísla. Presne pred 85 rokmi sa začala písať temná kapitola továrne na smrť
Prečítajte si základné fakty o nacistickom koncentračnom tábore Auschwitz pri príležitosti 85. výročia založenia tábora.
Nacistický tábor Auschwitz je miestom najväčšieho masového vraždenia na jednom mieste v dejinách.
Podľa údajov osvienčimského múzea v tábore zahynulo viac ako 1,1 milióna ľudí (z 1,3 milióna, ktorí tam boli poslaní) - milión Židov, až 75 000 Poliakov, 21 000 Rómov, 15 000 sovietskych vojnových zajatcov a 15 000 príslušníkov ďalších národností.
Tábor Auschwitz bol zriadený 27. apríla 1940 neďaleko rovnomenného poľského mesta na príkaz Heinricha Himmlera, druhého muža na čele nacistického Nemecka, ktorý riadil jednotky SS a Gestapa.
Prvých väzňov - prevažne Poliakov väznených z politických dôvodov - sem priviezli v júni 1940 a použili ich na otrockú prácu v tábore.
Auschwitz II - Stredisko na vyhladzovanie európskych Židov
V marci 1941 Himmler nariadil, aby sa vedľa základného tábora vybudoval druhý, väčší komplex, ktorý dostal názov Auschwitz II - Birkenau. Ten sa stal najväčším strediskom určeným na vyhladzovanie európskych Židov.
V marci 1942 bol v neďalekom Monowitzi zriadený Auschwitz III s názvom Buna, kde nemecká firma I. G. Farben zriadila továreň na výrobu kaučuku. Existovalo aj viac ako 40 vedľajších pracovných táborov.
Prvá plynová komora
V prvej plynovej komore v Auschwitzi I sa v septembri 1941 po prvýkrát testovali smrtiace účinky Cyklónu B, látky používanej na vyhladzovanie. Neskôr boli v Birkenau postavené štyri veľké plynové komory, v ktorých mohlo byť denne zavraždených až 6 000 ľudí.
Od konca marca 1942 začali do Osvienčimu prúdiť židovské transporty z krajín ovládaných nacistami. Niekoľko stoviek tisíc maďarských Židov sa stalo obeťami najväčšej a poslednej vlny deportácií v polovici roku 1944. Od októbra 1942 do októbra 1944 bolo do Osvienčimu deportovaných aj viac ako 46 000 väzňov z terezínskeho geta.
Časť z nich bola dočasne umiestnená v tzv. terezínskom rodinnom tábore, ktorý sa spája s najväčšou masovou vraždou československých občanov v noci z 8. na 9. marca 1944, keď nacisti zabili 3 792 židovských mužov, žien a detí.
Arbeit macht frei! - práca oslobodzuje
Keď transporty dorazili na rampu v Birkenau, prebehla takzvaná selekcia, v ktorej dôstojníci SS rozhodli, kto bude odvezený na prácu (t. j. "Vernichtung durch Arbeit" - vyhladenie prostredníctvom práce) a kto bude poslaný priamo do plynových komôr.
Tie boli maskované ako sprchy, čo malo obete presvedčiť, že ide o dezinfekčné opatrenie pred prácou. Nápis "Arbeit macht frei!" - práca oslobodzuje - nad hlavnou bránou kmeňového tábora bol príkladom nacistického cynizmu.
Jednou z najsmutnejších kapitol tábora boli pseudomedicínske experimenty, ktoré nacisti vykonávali na väzňoch. Obzvlášť známym sa stal Josef Mengele, "biely anjel".
V januári 1945 nariadilo velenie SS kvôli postupu Červenej armády evakuáciu a približne 58 000 väzňov schopných pohybu bolo nútených absolvovať tzv. pochod smrti do iných táborov.
Zostali len chorí, z ktorých stovky príslušníci SS krátko pred oslobodením zavraždili, ostatní zomreli od hladu a vyčerpania. Tábor oslobodili 27. januára 1945 vojaci 60. armády prvého ukrajinského frontu. V tom čase v tábore žilo len 7 650 zbedačených ľudí.
Koľkým ľuďom podarilo utiecť
Medzi väzňami Osvienčimu bolo aj približne 50 000 československých občanov - Židov, politických väzňov a Rómov, z ktorých prežilo asi 6 000. Straty v Osvienčime predstavovali viac ako polovicu z 80 000 Židov zavraždených alebo zabitých v Česku a na Morave počas druhej svetovej vojny.
Podľa portálu holocaust.cz z Osvienčimu utieklo celkovo 667 väzňov, 270 z nich však bolo chytených v blízkosti tábora a okamžite popravených. Najznámejším prípadom bol útek dvoch slovenských Židov, Alfréda Wetzlera a Waltera Rosenberga (po vojne začal používať meno Rudolf Vrba), ktorí po prvýkrát podrobne informovali svet o hrôzach, ktoré zažili.
Velitelia tábora Rudolf Höss a Arthur Liebehenschel a 22 bývalých dozorcov boli poľským súdom odsúdení na trest smrti a v roku 1947 popravení. Ďalších 22 Nemcov bolo odsúdených vo Frankfurte nad Mohanom v rokoch 1963 až 1966 za zločiny spáchané v Osvienčime.
Počas existencie tábora Auschwitz zavraždilo nacistické Nemecko viac než milión ľudí, prevažne Židov, ale aj Poliakov, Rómov a Sintov, sovietskych vojnových zajatcov, homosexuálov a ďalších.