Orgie, vraždy a korupcia v srdci Vatikánu. Svätý stolec zažil aj pápežov, ktorí boli ďaleko od morálnych vzorov
Byť hlavou katolíckej cirkvi znamená stelesňovať morálne zásady, pokoru a službu Bohu. Nie každý pápež však obstál pred nástrahami svetských pokušení.
V histórii Vatikánu nájdeme mená, pri ktorých si človek pomyslí, že niekto si musel pomýliť konkláve s kastingom na rímsku tragikomédiu.
Tu je náš výber najškandalóznejších pápežov, ktorí zmenili Laterán na nevestinec, spovednice na výsluchové miestnosti a kresťanskú lásku na nástroj pomsty.
Ján XII.: Najmladší pápež s najväčším libidom
Vek nie je len číslo – obzvlášť nie, keď ide o osemnásťročného pápeža. Mladý Ján XII. sa dostal na Petrov stolec v roku 955 vďaka sľubu, ktorý rímski veľmoži dali jeho otcovi na smrteľnej posteli. Výsledok? Deväť rokov bezbožného chaosu.
Ján premenil Lateránsky palác na miesto radovánok. Milenky povyšoval na guvernérky, pútnice lákal (alebo unášal) do postele a cirkevné poklady rozdával ako darčeky na Valentína. Bol obvinený z incestu, vraždy, modlenia sa k Jupiterovi počas hazardných hier a z toho, že diablovi pripíjal na zdravie.
Keď sa mu pokúsil dohovoriť nemecký cisár Otto I., Ján sa radšej spriahol s jeho nepriateľmi. Skončilo sa to tým, že rímsky snem ho zosadil a vymenoval nového pápeža. Ján však neznášal prehry – po návrate do Ríma usporiadal krvavú čistku a nepriateľom vyrezával jazyky, nosy i prsty. Karma ho dobehla v posteli - údajne ho smrteľne zranil žiarlivý manžel jeho milenky. Mal 27 rokov, keď umrel.
Alexander VI.: Zločinec v pápežskom rúchu
Rodrigo Borgia, zo slávnej talianskej kriminálnej rodiny, neskôr známy ako Alexander VI., sa stal pápežom v roku 1492 po tom, čo si vatikánsky trón jednoducho kúpil. A keď už bol pri moci, nezaháľal - ako hlavný sponzor renesančnej dekadencie si doprial všetko, čo cirkev zakazovala – a ešte niečo navyše.
Oslavy typu „súboj prostitútok“ (áno, skutočne sa tak volala jedna z jeho orgií) boli len špičkou ľadovca. Pápež mal minimálne deväť detí – niektoré s vlastnou dcérou Lucreziou, povrávalo sa v Ríme. Jeho pontifikát bol prešpikovaný konšpiráciami, vraždami, korupciou a incestom – všetko pod rúškom svätého úradu.
Pavol IV.: Fanatik, ktorý neznášal Židov
Na rozdiel od iných pápežov v tomto zozname sa Pavol IV. nevyžíval v telesných hriechoch, no mal slabosť pre ideologickú čistotu.
Ako zakladateľ rímskej inkvizície po vzore tej španielskej zanechal desivý odkaz: tvrdil, že by na hranici upálil aj vlastného otca, keby bol heretikom.
Jeho pontifikát priniesol getá pre Židov, zákaz tisícok kníh a atmosféru strachu, ktorá ovládla celý Rím. Po jeho smrti v roku 1559 vypukla ľudová vzbura – sochu nenávideného pápeža strhli z podstavca a hlavu hodili do rieky Tiber. Zvyšok tela nechali histórii ako memento.
Celestín V.: Svätý, ktorý sa zľakol moci
Nie všetky škandály musia byť o sexe a krvi. Celestín V. sa do dejín zapísal ako prvý pápež, ktorý sa úprimne nechcel stať pápežom. Bol pustovník, ktorý radšej rozjímal v horách, no keď sa kardináli dva roky nedokázali zhodnúť na voľbe, rozhodli sa pre kompromis a vybrali niekoho, koho moc a politika vôbec nezaujímali.
Celestín úrad prijal – ale po 161 dňoch sa ho vzdal, keď pochopil, že cirkevná politika nie je pre neho. Sám podpísal nariadenie, ktoré umožnilo pápežom dobrovoľne zložiť svoj úrad.
Chcel sa vrátiť do jaskyne, no jeho nástupca Bonifác VIII. ho radšej zamkol do hradu, kde Celestín po desiatich mesiacoch zomrel. Dodnes nie je jasné, či prirodzene, alebo „na popud zhora“.
Július II.: Pápež so syfilisom a mečom
Július II. bol svätým otcom s prívlastkom „bojovný pápež“. Rím si podmanil nielen mečom, ale aj temperamentom. Jeho vášnivosť a „krátka zápalná šnúra“ boli legendárnymi vlastnosťami – a nielen v politických kruhoch.
Kto nahradí Františka? Poznáme päť mien, ktoré majú najväčšiu šancu stať sa novým pápežom
Vraj trpel syfilisom, ktorým sa nakazil od prostitútok (podľa niektorých zdrojov od mužských), a na Veľký piatok mu nik nechcel bozkávať nohy, keďže ich mal kvôli tejto chorobe plné vredov.
Napriek všetkému mal cit pre umenie. Práve on poveril slávneho Michelangela výzdobou Sixtínskej kaplnky a postavil základy Vatikánskej baziliky. Jeho výbušnosť a výstrednosť síce budili hrôzu, no jeho umelecký vkus vytvoril najväčšie poklady renesancie.