V cirkvi sa hovorí o pápežovi tmavej pleti, prvým by však zrejme nebol. História pozná až troch Svätých Otcov z Afriky
Najmä kresťanské komunity v Afrike sa radujú z možnosti, že katolícka cirkev by mohla mať svojho prvého pápeža tmavej pleti. Má to však jeden háčik. Úplne prvým by zrejme nebol.
Po smrti pápeža Františka sa takmer okamžite rozbehla debata o nadchádzajúcom konkláve a o tom, kto by sa mohol stať novou hlavou katolíckej cirkvi. Pri voľbe ďalšieho Svätého Otca nie je nič isté, no existuje šanca, že by do tejto pozície mohol byť menovaný kardinál tmavej pleti. Kandidátov z afrických krajín je hneď niekoľko.
Kto nahradí Františka? Poznáme päť mien, ktoré majú najväčšiu šancu stať sa novým pápežom
V súvislosti s touto možnosťou sa často hovorí aj o tom, že by išlo o prvého černocha na pozícii pápeža. Takéto tvrdenie je však pravdepodobne mylné.
Historici a cirkevné záznamy totiž pripúšťajú, že počas prvého tisícročia viedli katolícku cirkev hneď traja pápeži afrického pôvodu. Ide o Viktora I., Miltiada a Geláza I. Ich pôvod, dielo aj význam v dejinách cirkvi sú dnes často prehliadané, no boli kľúčové v čase formovania kresťanskej identity. V tej dobe by zároveň nebolo ničím nezvyčajné, že muž afrického pôvodu by viedol cirkev, keďže severná Afrika bola integrálnou súčasťou Rímskej ríše.
Traja africkí pápeži
Pápež Viktor I. (189 – 199) pochádzal z rímskej provincie Africa, pravdepodobne z územia dnešného Tuniska alebo Líbye. Bol prvým známym africkým pápežom. Do histórie vstúpil ako muž, ktorý chcel zjednotiť cirkev v otázke slávenia Veľkej noci.
Dovtedy sa v rôznych častiach kresťanského sveta slávila podľa rozličných výpočtov – niekde podľa židovského kalendára, inde podľa rímskej tradície. Viktor rozhodol, že Veľká noc sa bude sláviť výlučne v nedeľu. Ako uvádza web Black Catholic Messenger, tiež začal presadzovať používanie latinčiny namiesto gréčtiny v rímskej liturgii, čo sa neskôr stalo štandardom celej Západnej cirkvi.
Popkultúra ako ekonomický motor kontinentu. Afrika má potenciál stať sa kultúrnym lídrom, problémom sú vlády
Pápež Miltiades (311 – 314), známy aj ako Melchiades, bol zvolený tesne pred legalizáciou kresťanstva v Rímskej ríši. V čase, keď kresťania ešte žili v strachu pred prenasledovaním, to bol práve Miltiades, kto pomáhal implementovať edikt cisára Galéria, ktorý kresťanstvo oficiálne toleroval.
Portál PopeHistory.com pripomína, že Miltiades bol posledným pápežom pochovaným v katakombách – podzemných cintorínoch, kde sa v časoch prenasledovania ukrývali kresťania. Jeho krátke, no symbolicky silné pôsobenie cirkev každoročne pripomína 10. decembra.
Pápež Geláz I. (492 – 496) sa narodil v Ríme, no jeho rodičia pochádzali z Afriky, zrejme z územia dnešného Alžírska. Geláz bol známy ako nesmierne produktívny autor a intelektuál. Silne presadzoval zásadu, že pápež má byť autoritou nielen duchovnou, ale aj politickou – čo predznamenalo vývoj cirkevno-svetských vzťahov na ďalšie storočia.
Bol tiež obhajcom chudobných. Všetkým biskupom nariadil, aby štvrtinu svojich príjmov venovali na charitu. Ako pripomína Black Catholic Messenger, v jeho učení zaznievala veta: „Nič nie je pre kňazský úrad dôstojnejšie ako ochrana chudobných a slabých.“
Zapadli prachom
Trojica pápežov z Afriky formovala ranú cirkev, no s úpadkom významu severnej Afriky po páde Západorímskej ríše a neskoršom príchode islamu sa postupne vytrácala aj spomienka na ich africký pôvod.
V dobových prameňoch slovo „africký“ označovalo najmä rímsku provinciu, nie etnickú či rasovú identitu v dnešnom zmysle slova. No viacero historikov, ako upozorňuje aj agentúra Reuters, predpokladá, že aspoň niektorí z nich boli černosi. Dobové podoby ich tvárí sa však nezachovali.
Kandidátov tmavej pleti je viacero
Ako sme uviedli, s úmrtím pápeža Františka sa opäť otvára debata o možnom africkom nástupcovi. Afrika je dnes najrýchlejšie rastúcim kontinentom z hľadiska počtu katolíkov – v roku 2023 tvorili až 20 % všetkých veriacich, pričom ich počet medziročne stúpol o 9 miliónov.
Medzi najčastejšie spomínané mená patrí kardinál Peter Turkson z Ghany, bývalý šéf vatikánskeho úradu pre spravodlivosť a pokoj, ktorý dlhodobo presadzuje sociálne témy, klimatickú spravodlivosť a mier.
Reuters však pripomína, že v minulosti čelil kritike za výroky spájajúce sexuálne zneužívanie kňazmi s homosexualitou. V posledných rokoch však svoju rétoriku zmiernil a v roku 2023 v rozhovore pre BBC povedal, že je „čas začať s edukáciou“ o tejto téme.
Slovensko bude mať v Ríme svoje zastúpenie. Na poslednú rozlúčku s pápežom mieria biskupi aj prezident
Ďalším výrazným kandidátom je kardinál Fridolin Ambongo Besungu, arcibiskup z Konžskej demokratickej republiky, ktorého do kardinálskeho kolégia vymenoval sám František.
Je známym obhajcom mieru a chudobných, no zároveň sa postavil proti pápežovmu rozhodnutiu umožniť žehnanie homosexuálnym párom, čo je v súlade s konzervatívnymi hodnotami drvivej väčšiny afrických katolíkov.
Trojicu dopĺňa kardinál Ignace Bessi Dogbo z Pobrežia Slonoviny, vymenovaný v decembri 2024.