Keď to nejde na Západe, skúsime to na Juhu. Kyjev bojuje o priazeň Afriky, v hre sú hlasy v OSN aj sabotáž ruského vplyvu
Afrika sa stáva novým geopolitickým frontom, kde sa prehlbujú staré väzby a rodia nové spojenectvá. V tomto priestore, ktorý bol dlho mimo hlavného záujmu Kyjeva, dnes prebieha diplomatický zápas o vplyv a dôveru. Ukrajina sa snaží získať miesto pri stole a osloviť kontinent, ktorý zohráva čoraz významnejšiu úlohu na globálnej scéne.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj predčasne ukončil svoju historicky prvú štátnu návštevu Juhoafrickej republiky po tom, ako Rusko v noci zrealizovalo rozsiahly raketový útok na Ukrajinu, informovala tlačová agentúra ČTK. Ako oznámil prostredníctvom siete Telegram, do vlasti sa vracia po 44 dňoch kvázi dohodnutého prímeria, ktoré podľa jeho slov Moskva „surovo porušuje“.
„Je to už 44 dní, čo Ukrajina súhlasila s úplným prímerím a zastavením úderov. Išlo o návrh Spojených štátov. A je to 44 dní, odkedy Rusko pokračuje v zabíjaní našich ľudí,“ napísal prezident.
V Pretórii sa však ešte stihol stretnúť s juhoafrickým prezidentom Cyrilom Ramaphosom, aby ho osobne informoval o aktuálnej bezpečnostnej situácii. Ostatné stretnutia v JAR absolvuje namiesto neho šéf ukrajinskej diplomacie Andrij Sybiha.
Návšteva Južnej Afriky nie je len diplomatickým gestom. Pre Ukrajinu ide o súčasť širšieho úsilia etablovať sa ako aktívny hráč na africkom kontinente. Tomuto priestoru dlhodobo dominovala Moskva, ktorá si budovala vzťahy už od čias Sovietskeho zväzu, keď podporovala boje afrických národov za nezávislosť.
Majú čo doháňať
„Ukrajina nedokázala pretaviť túto spoločnú históriu do strategickej výhody. Bola to chyba,“ povedal pre nemecký denník Deutsche Welle odborník na medzinárodné vzťahy Iliya Kusa.
Zatiaľ čo Rusko má v Afrike viac než 40 veľvyslanectiev, Ukrajina ich donedávna mala len desať. Po invázii však v Kyjeve pochopili, že Afrika, ako najväčší hlasovací blok v OSN, je pre medzinárodnú podporu kľúčová. Ukrajinská diplomacia preto otvorila nové ambasády v Botswane, Rwande, Mozambiku a ďalších krajinách, pričom ďalšie sú plánované.
„Potrebujeme tieto diplomatické misie, aby sme mohli budovať a udržiavať vzťahy,“ vysvetlil pre DW analytik Ovigwe Eguegu z nigérijskej konzultačnej firmy Development Reimagined.
Zvýšenú aktivitu v Afrike ukrajinská vláda nepovažuje len za obranný ťah proti Moskve, ale aj za spôsob, ako diverzifikovať svoje medzinárodné väzby mimo tradičných západných spojencov.
Vtedajší minister zahraničia Dmytro Kuleba absolvoval v rokoch 2022 a 2023 sériu ciest po afrických krajinách, vrátane stretnutia s Africkou úniou - formátom inšpirovaným Európskou úniou.
Ako informovala Európska rada pre zahraničné vzťahy (ECFR) vo svojej analýze, Ukrajina tiež spustila humanitárnu iniciatívu „Obilie z Ukrajiny“, v rámci ktorej darovala tisíce ton pšenice krajinám ako Somálsko, Etiópia či Nigéria. Iniciatíva pomohla približne ôsmim miliónom ľudí.
Cesta nie je jednoduchá
Zelenského snaha však naráža na viaceré prekážky. „Výsledky nezodpovedajú investovanému úsiliu,“ priznal podľa Deutsche Welle exminister Kuleba počas stretnutia s africkými novinármi. Dôvodom môže byť aj slabá znalosť Afriky na ukrajinskej strane – ako poznamenal Iliya Kusa, „na spoločenskej úrovni sa o Afrike vie veľmi málo“.
Problémom je tiež vnímanie Ukrajiny ako nástroja Západu. „Niektoré krajiny sa obávajú, že Ukrajina len kopíruje rétoriku západných štátov, ktoré stratili v Afrike dôveryhodnosť,“ vysvetlil Eguegu. Mnohé štáty sa tiež hlásia k historickej politike neangažovanosti, a konflikt na Ukrajine označujú za „európsku vojnu“, ktorá sa ich netýka.
Rusko medzičasom svoju pozíciu na kontinente posilňuje nielen cez diplomaciu, ale aj prostredníctvom súkromných vojenských spoločností, ako je Wagnerova skupina, alebo cez mediálne kanály.
V máji otvorilo nové veľvyslanectvá a napríklad v Etiópii spustilo africké mediálne centrum Sputniku. Vplyv získava aj cez „zrnovú diplomaciu“ – od novembra 2023 zasiela Afrike bezplatné dodávky obilia a zároveň rozširuje svoj vojenský dosah napríklad v Mali a Burkine Faso.
Kyjev sa snaží reagovať aj v tejto oblasti. Podľa viacerých správ vyslal ukrajinské špeciálne jednotky do Sudánu, kde údajne spolupracujú s vládnymi silami proti milícii Rapid Support Forces, podporovanej ruskými žoldniermi.
Hoci Ukrajina túto operáciu oficiálne nepotvrdila, predstaviteľ vojenskej rozviedky Andrij Jusov pre Politico uviedol: „Ukrajinská rozviedka musí byť prítomná všade tam, kde je potrebné ničiť nepriateľa.“
Keď stratégia nefungovala
No takéto aktivity môžu mať aj vedľajšie účinky. Po incidente v meste Tinzaouaten, kde separatistickí Tuaregovia údajne podporovaní Ukrajinou porazili wagnerovcov, došlo k diplomatickému rozchodu s Mali a Nigerom. Senegal si predvolal ukrajinského veľvyslanca a Západoafrické hospodárske spoločenstvo ECOWAS označilo tento krok za neprijateľný zásah do regionálneho konfliktu, informoval ECFR.
Zelenského návšteva v Južnej Afrike mala byť preto nielen symbolickým aktom, ale aj pragmatickým pokusom získať spojenca v krajine, ktorá sa snaží vystupovať ako neutrálna a mediátorská sila.
Juhoafrický prezident Ramaphosa vedie G20 a udržiava komunikačné kanály s Moskvou. V minulosti hostil aj samit afrických lídrov o mieri na Ukrajine, no bez konkrétnych výsledkov.
Ukrajinská „ofenzíva“ v Afrike tak zatiaľ prináša zmiešané výsledky. Potenciál na spoluprácu v oblastiach technológií, obrany, vzdelávania či infraštruktúry existuje, no Kyjev musí preukázať dlhodobý záväzok. Ako upozornila ECFR, „úspech Ukrajiny nespočíva v morálnych apeloch, ale v budovaní dôveryhodného naratívu a investíciách, ktoré reflektujú potreby afrických štátov“.
Ukrajina však má v súčasnosti oveľa väčší diplomatický problém. Americký prezident Donald Trump tvrdí, že Zelenskyj sa nechce dohodnúť na prímerí:
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"