Založila požičovňu oblečenia, lebo neznesie plytvanie. Aj jednotlivec môže meniť veľké veci, hovorí Ľubomíra Dóšová
24. apríla 2013 sa na predmestí Bangladéša zrútila továreň na textil. Pri tragédii zomrelo takmer 1200 ľudí a ďalšie tisícky utrpeli zranenia. Katastrofa upriamila pozornosť na špinavé praktiky módneho priemyslu. Po nešťastí sa sformovalo hnutie Fashion Revolution, ktoré už roky robí osvetu globálnemu problému. O každoročnej kampani, ale aj o riešeniach sme sa rozprávali s upcyklátorkou a zakladateľkou požičovne oblečenia Ľubomírou Dóšovou.
V rozhovore sa tiež dozviete:
- Čo pripomína Fashion Revolution Week a aká je jeho tohtoročná téma.
- Prečo je fast fashion problém a čo je ultra fast fashion.
- Ako sa dá obliekať udržateľne aj s deťmi.
- Prečo má podľa Ľubomíry Dóšovej zmysel aj malá snaha jednotlivca.
Nešťastie každý rok pripomína kampaň Fashion Revolution Week, ktorý sa tento rok koná v dátume od 22.-27. apríla. Má tento ročník nejakú špeciálnu tému?
Tento rok je téma - Think GLOBALY, Act LOCALY. Hovorí sa hlavne o sile jednotlivca. Že komunita nie je len skupina jednotlivcov, ale môže byť mocným nástrojom spravodlivosti, ktorý môže premeniť strach a hnev na nádej.
Na čo kampaň ako aj samotné hnutie Fashion Revolution poukazuje a kto za ním stojí?
Hnutie Fashion Revolution založili Carry Somers a Orsola de Castro ako odpoveď na tragédiu Rana Plaza a hnutie sa veľmi rýchlo rozšírilo do celého sveta. Celosvetovo šíri povedomie o nekalostiach fast fashion, o veľmi škodlivých zdravie a život ohrozujúcich pracovných podmienkach pre ľudí, ktorí šijú naše oblečenie a bojuje za férovosť, za transparentnosť a tiež poukazuje na plytvanie a znečisťovanie zdrojov našej planéty.
Kampaň sa každoročne koná aj na Slovensku. Aké podujatia sú naplánované pre širokú verejnosť?
Ako dobrovoľníčka v Starej jedálni a FAshion Revolution SLOVAKIA sa nás každoročne snažím zapojiť do niektorej z aktivít. Každý mesiac mávame v komunitnom centre Stará jedáleň otvorenú krajčírsku dielňu a aj tento rok sme naplánovali jednu počas Revolution weeku. Dielnička PREŠI TO! LAB sa bude konať 24.4 o 18:00, kde si účastníci môžu prísť opraviť svoje oblečenie. A zapojili sme sa aj do obrovského SWAP festivalu, ktorý tento krát organizuje SWAP PRAQUE. Zapojilo sa asi 100 organizátorov po celej ČR a ja som veľmi rada, že Slovensko reprezentuje práce SWAP s dielňou Kohútik a to už v sobotu 26.4 od 9:00 v Starej jedálni. V rovnakých priestoroch nás v nedeľu 27.4. čaká ďalšia diskusia zo série ŽENY, DO JEDÁLNE!
Známe módne značky sa spájajú. Rozdali ceny za výnimočné herecké výkony. Čo je nové vo svete kultúry?
Ako to riešite vy osobne vo vašej rodine? Máte tri deti a práve tam asi najlepšie vidíte, že rastú a teda s jednými nohavicami si nevystačia.
Naše deti majú všetko buď podedené po bratrancoch (aj my sme to tak mali ako deti), zo swapov, alebo mnou ušité. Som súčasťou skupinky maminiek, kde si vždy posúvame to, čo už našim deťom neslúži a toto podľa mňa dokáže každá mamina. „Združiť" sa so skupinou mamín zo svojho okolia a posúvať si oblečenie. Toho detského je naozaj obrovské množstvo. Je množstvo skupiniek na sociálnych sieťach či second hand bazárikov, kde sa dá za super ceny nakúpiť oblečenie v dobrom stave.
Dlhšie sa venujete upcyklácii, pomalej móde a napokon ste založili aj požičovňu oblečenia. Aký je váš príbeh za tým, vždy ste sa tým zaoberali alebo prišla zmena až neskôr?
Mne sa tento obrovský konzum a to nielen v móde spája hlavne s neuveriteľným plytvaním. A na to sa naozaj ťažko pozerá. Vyrástla som v rodine, kde neboli peniaze navyše a neplytvali sme ničím. Mamina nám všetko šila a ocino dokázal opraviť všetko čo sa pokazilo. Plytvanie mi naozaj vadí a keď vidím tie množstvá oblečenia, ktoré sú v dobrom stave ale nemajú toho, kto by ich nosil, tak mi to nedá a skúšam ho nájsť. A tak upcyklujem a vyrábam originálnejšie kúsky a áno, aj požičovňa oblečenia vznikla hlavne pre to, čo ostáva po našich swapoch. Takto sa môže nájsť niekto, kto to nosiť bude. Ak vás čaká rande, pohovor, konferencia, alebo možno aj pohreb, nie je nutné si ísť nakúpiť, môžete si to požičať. Ale aj pre tie, ktoré si „len" potrebujú urobiť radosť, nemusia si zahlcovať šatník a dopriať si ten pocit nových šiat. A keď sa stane, že si ten kúsok naozaj zamilujú môžu si ho odkúpiť za sekáčovú cenu. Hlavná myšlienka je, aby sa oblečenie nosilo. Lebo ja naozaj verím, že #textilniejeodpad. A mám na to aj ochrannú známku :)
Ak by sme minulé časy pretlmočili do dnešného slovníka, naše staré mamy boli vlastne slowfashion. Bolo normálne, že oblečenie sa šilo doma a najmä opravovalo. Kedy to vymizlo?
Nezmizlo to úplne všade. Ale áno, táto konzumná doba, kde na nás z každej strany vyskakuje nejaká reklama to pochováva. Ja verím, že sa to postupne bude objavovať opäť viac a viac. Často počúvam, že to bolo spôsobené len nedostatkom a že keďže dnes je všetkého veľa, už sa toho nezbavíme, lebo ľudia sú takí, že chcú stále viac. Som možno naivná ale ja si to nemyslím. Verím, že veľa z nás má v sebe tú dobrovoľnú skromnosť a nepotrebuje stále len kopiť a vyhadzovať v bludnom kruhu.
Je pomerne bežné, že si požičiavame napríklad šaty na stužkové či nejakú spoločenskú udalosť. No požičať si oblečenie na bežné nosenie v našich končinách nie je úplne zaužívané. Ako sa k tomu stavajú Slováci?
Toto sa pýtam aj ja :) Neviem, či sme na požičiavanie pripravení. Naša požičovňa má podľa mňa veľký potenciál, ale až čas ukáže čo na to Slováci povedia. Súhlasím však, že by sme sa na to mali pozerať rovnako. Ak je v poriadku požičať si šaty na svadbu, malo by byť normálne požičať si oblečenia aj napríklad na letnú dovolenku či na bežný deň do práce.
Je zakorenené v našej mentalite, že chceme veci vlastniť?
Toto je asi veľmi individuálne. Ako som spomínala, ja osobne verím, že nie a snáď sa nemýlim.
Kto sa začne čo i len trošku venovať problémom spojeným s rýchlou módou alebo životným prostredím a klimatickou krízou často upadne do akejsi dezilúzie a pýta sa sám seba, či niečo ako jednotlivec zmôže. Dolieha to aj na vás a má podľa vás zmysel aj snaha jednotlivca?
Samozrejme, že sa niekedy zastavím s vreckom zo starej záclony v ruke, do ktorého dávam jablká a napadne ma otázka: „Čo ja sama zmôžem?" Ale v podstate mi to pripadá, že ak by som to nerobila je to len moja lenivosť. Podľa mňa má sila jednotlivca obrovskú silu a hlavne je príkladom pre svoje okolie. Chcem, aby moje deti videli moje činy ako činy jednotlivca, ktorý verí a vie, že aj ja môžem meniť veľké veci. Možno to jedno záclonové vrecko neznamená nič, ale v mojej dielničke som už ušila stovky pufov naplnených textilným odpadom a teda vďaka mne neskončili už možno aj dve tony odrezkov niekde na skládke. K tomu organizovanie swapov, upcyklovanie a založenie požičovne. Snažím sa mojou vášňou (šitím si vlastného oblečenia) „nakaziť" aj svoje okolie aj s pomocou sociálnych sietí a často sa mi stáva, že mi píšu ženy, že som ich inšpirovala k zmene správania k oblečeniu. Niekedy možno nevidíme dôsledky svojich činov hneď, ale ja verím, že veci sa dejú a každý malý krok sa počíta. Nikdy nevieme, koho inšpirujeme dnes.
Rýchla móda zahlcuje skládky. EÚ pripravuje prísnejšie pravidlá, ktoré majú zastaviť lavínu textilného odpadu
Pojem fast fashion, alebo rýchla móda, je už pomerne známy aj u nás. Prečo je takým problémom?
Ako som spomínala, fast fashion je problém hlavne pre neetické a nebezpečné pracovné podmienky pre ľudí, ktorí tu pracujú, ale sú aj obrovským znečisťovateľom životného prostredia. Nehovoriac o množstve odpadu (92 miliónov ton textilu každý rok), ktoré pri tak extrémnej nadprodukcii oblečenia vzniká.
Čoraz viac sa začína objavovať aj termín ultra fast fashion. Môže byť móda ešte rýchlejšia?
Veru znie to neuveriteľne, ale môže. Ultra fast fashion značky využívajú na svoju propagáciu agresívny marketing na sociálnych sieťach a AI technológie. Každý deň produkujú nové a nové „trendy" a snažia sa nás presvedčiť, že si každý deň môžeme obliekať nové oblečenie, či dokonca, že ak tak nerobíme , nie sme dosť „cool". Využívajú extrémne lacnú pracovnú silu, nebezpečné chemikálie, ktoré ohrozujú ľudí aj prírodu a obchádzajú zákony, nemajú žiadnu transparentnosť.
Nevrhá to potom zlé svetlo na módu ako takú? Tá predsa nie je zlá, aj na Slovensku máme množstvo návrhárov, tvorcov aj lokálnych značiek.
Myslím si, že dnes sa naozaj dá obliekať udržateľnejšie a zároveň krásne. Tiež som veľký fanúšik módy a fast fashion som si nekúpila už 8 rokov. Móda je silným nástrojom na komunikovanie aj našich postojov a nemyslím si, že na krásu módy môže fast fashion so svojimi nekalosťami siahnuť. Naopak pri množstve nekvalitného tovaru vyniknú vintage kúsky.
Aké sú alternatívy nakupovania, ak nechceme prispievať ku globálnemu problému?
Second hand, výmeny - či už verejné swapy, alebo súkromné medzi kamarátkami. Dnes je možné si oblečenie na každý deň už aj požičať :) Ale teda hlavne je to asi zamyslenie sa, či naozaj potrebujem ísť na ďalšie nákupy.