Úmrtím pápeža stratil Trump výrazného kritika. František spochybňoval jeho vieru, prezident ho nazval "pešiakom Mexika"
Americký prezident Donald Trump, ako sa na vrcholového politika patrí, bol po smrti pápeža Františka zdržanlivý a okomentoval ju len niekoľkými zmierlivými slovami. Počas života zosnulej hlavy cirkvi však bolo všetko inak - ich vzájomné vzťahy poznačili hlboké morálne spory a ostré vyjadrenia.
V poradí 266. hlava katolíckej cirkvi, pápež František, zomrel 21. apríla - zhodou náhod v deň, na ktorý pripadol Veľkonočný pondelok aj tradičné výročie vzniku Ríma. K úmrtiu sa so zármutkom aj úctou vyjadrili desiatky svetových lídrov, politikov či predstaviteľov verejného života.
Medzi nimi aj prezident Spojených štátov amerických Donald Trump. „Bol to dobrý muž, tvrdo pracoval a miloval svet,“ povedal na adresu zosnulého pontifika. Symbolicky tiež nariadil, aby boli v celej krajine vlajky spustené na pol žrde.
Svätý Otec však na terajšieho prezidenta USA zdanlivo nemal najlepší názor. A to aj napriek tomu, že Trump založil svoju volebnú kampaň z veľkej časti na idei tradičného kresťanstva.
Nie je to kresťan
Naštrbené vzťahy boli obojstranné, čo sa ukázalo najmä počas prvého Trumpovho obdobia v úrade. Ako pripomenula agentúra AFP, František bol jedným z najvýraznejších morálnych kritikov amerického prezidenta, ktorého často napomínal najmä v súvislosti s jeho prístupom k migrácii, chudobe či spoločenskej spravodlivosti.
Ich nezhody sa začali ešte počas Trumpovej prezidentskej kampane v roku 2016. Vtedy sa Trump usiloval získať voličov prísľubom vybudovania múru na južnej hranici s Mexikom, čo, ako informuje spravodajský web ABC News, František komentoval počas návštevy tejto krajiny slovami: „Kto len stavia múry a nestavia mosty, nech je to ktokoľvek, nie je kresťan. Toto nie je evanjelium.“
Trump na tieto slová reagoval s charakteristickou ostrosťou, keď prehlásil, že je „hrdý na to, že je kresťan“, a dodal, že „žiadny líder, a už vôbec nie náboženský, by nemal spochybňovať vieru iného človeka“. Zároveň naznačil, že pápeža k týmto slovám podnietila mexická vláda, ktorá ho podľa neho „použila ako pešiaka“, písal v tom čase portál The Independent.
Napriek tomu, že Trump v roku 2017 zavítal na oficiálnu návštevu do Vatikánu a stretnutie s Františkom označil za „životnú česť“, zásadné hodnotové rozpory medzi oboma lídrami pretrvávali - osobitne v otázkach klimatickej krízy, medzinárodnej solidarity a špeciálne migrácie sa ich postoje zásadne líšili.
Druhý pokus nebol o nič lepší
V januári 2025, len deň pred Trumpovou druhou inauguráciou, pápež František verejne odsúdil pripravované hromadné deportácie migrantov, ktoré označil za „potupu“ a varoval, že „chudáci ľudia, ktorí nič nemajú, majú zaplatiť účet za nerovnováhu“, citoval slová Svätého Otca ABC News.
Nasledoval ešte ostrejší postoj vo februári, keď Vatikán zverejnil list adresovaný americkým biskupom, v ktorom pápež označil deportačný program za „veľkú krízu“.
„Správne formované svedomie nemôže nevyjadriť nesúhlas s opatrením, ktoré priamo alebo nepriamo spája nelegálny status migrantov s kriminalitou,“ uviedol Vatikán pričom uznal, že „národ má právo brániť sa pred osobami, ktoré spáchali vážne alebo násilné trestné činy“.
V liste však dôrazne dodal, že „deportovať ľudí, ktorí často odišli zo svojej krajiny pre extrémnu chudobu, násilie, vykorisťovanie, prenasledovanie či zhoršenie životného prostredia, je porušením ich dôstojnosti a vystavuje ich zraniteľnosti“. Zároveň napomenul veriacich, aby sa „nepoddávali naratívom, ktoré diskriminujú a spôsobujú zbytočné utrpenie našim bratom a sestrám migrantom“.
Ostrý slovník Vatikánu vyvolal reakciu aj v Trumpovom tábore. Prezidentov poradca Tom Homan uviedol, že pápež by sa mal „venovať Katolíckej cirkvi a tú napraviť“ namiesto toho, aby riešil americké hranice.
„Menšie zlo“
Zvlášť výrečný bol František v predvečer amerických prezidentských volieb v roku 2024, keď v rozhovore s novinármi otvorene kritizoval nielen Trumpa, ale aj jeho protikandidátku Kamalu Harrisovú. „Treba si zvoliť menšie zlo. Kto je tým menším zlom? Tá dáma alebo ten pán? Neviem,“ povedal na adresu kandidátov podľa agentúry AP.
Priamo uviedol, že „vyháňať migrantov, nedovoliť im rozvíjať sa, nedovoliť im žiť je škaredá vec, je to podlé,“ no zároveň dodal, že „odstrániť dieťa z lona matky je vražda, pretože tam je život“, čím poukázal na Harrisovej postoj k interrupciám. František vyzval na „jasné pomenovanie týchto vecí“.
S Bidenom si rozumel lepšie
Zatiaľ čo s Trumpom ho spájali konflikty, vzťah pápeža s bývalým prezidentom Joeom Bidenom bol zložitejší. Ako pripomenul magazín Time, František prejavil Bidenovi ľudskú blízkosť najmä po smrti jeho syna Beaua a udržiaval s ním korektné vzťahy.
Biden označil Františka za „jedného z najvýznamnejších lídrov našej doby“ a ocenil jeho dôraz na dôstojnosť, solidaritu a ochranu zraniteľných.
No ani tento vzťah nebol bez výhrad. V júli 2022 pápež pre televízie Univisión a Televisa označil Bidenovu podporu legálneho prístupu k interrupciám za „nezrovnalosť“. „Nech sa o tom porozpráva so svojím kňazom,“ dodal pápež podľa agentúry Catholic News Agency.
Aj keď František nikdy neodmietol podávať eucharistiu politikom s liberálnymi názormi, ako to žiadali niektorí americkí biskupi, zároveň trval na tom, že „je nespravodlivé odstrániť ľudský život“, pričom interrupciu prirovnal ku kriminálnemu činu.
Ako podčiarkol profesor John Carr z Georgetown University pre AFP, medzi Františkom a Trumpom panovali zásadné hodnotové rozdiely: „Nemôžete si predstaviť dvoch odlišnejších svetových lídrov ako sú Trump a František – ego verzus pokora, zameranie na chudobných verzus zameranie na moc, múry namiesto mostov.“
Pozrite si, o kom sa hovorí ako o možných kandidátoch na ďalšiu hlavu cirkvi:
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"