Veriaci si pripomínajú Kristovo utrpenie a smrť na kríži. Veľký piatok je jediným dňom, kedy sa neslávi svätá omša
Veriaci si v piatok (18.4.) pripomínajú utrpenie, ukrižovanie a smrť Ježiša Krista. Veľký piatok je jediný deň v roku, keď sa na celom svete neslúži ani jediná omša. Krvavým spôsobom ju totiž na Golgote slúži sám Kristus.
O tretej poludní, teda v čase, keď podľa tradície Kristus posledný raz vydýchol, sa v katolíckych chrámoch začínajú obrady Veľkého piatku. Netradične v úplnom tichu a v prachu zeme.
"Práve kríž je v centre obradov. Veriaci mu na Veľký piatok vzdávajú mimoriadnu úctu. Jeho postupné odhaľovanie má pomôcť uvedomiť si, aké utrpenie a obetu Kristus podstúpil," povedal katolícky kňaz, salezián Marián Husár.
"To silné posolstvo spočíva v tom, že on zomiera ako človek, ale nemá v sebe nenávisť, dokonca aj pri tom bolestnom zomieraní sú slová naplnené láskou," uviedol bratislavský arcibiskup Stanislav Zvolenský.
"Súčasťou veľkopiatkových obradov sú aj jedinečné starobylé modlitby – za cirkev, neveriacich, trpiacich, ale aj za tých, čo spravujú štát. A hoci je tento deň zahalený tichom a smútkom, nie je to deň bez nádeje. Práve naopak," dodal katolícky kňaz.
Utrpenie Veľkého piatku strieda zajtrajšia Biela alebo Veľká sobota. Veriaci sa prichádzajú modliť k Božiemu hrobu. Po západe slnka už ale začínajú s oslavami Kristovho zmŕtvychvstania.
