Pôst nie je o hladovaní, ale o osobnej premene, pripomína rímskokatolícky kňaz. Pre človeka môže byť hlbokým prínosom
Proces pôstu môže byť i pre moderného človeka prínosom. Keď sa niečoho zrieka, zároveň tým aj získava, napríklad poznanie o sebe samom, pripomína rímskokatolícky kňaz, jezuita Matej Kasan.
Pôst podľa neho nemusí mať vždy náboženský motív. Dodáva, že človek vníma skutočný zmysel pôstu, keď je pre neho a jeho okolie hlbokým prínosom.
„Pôstom a pokáním chceme niečo dosiahnuť, získať, docieliť. No nemusí ísť hneď o náboženský motív. Napríklad človek alebo skupina ľudí sa rozhodne držať hladovku, aby zmenila niečo vo svojom okolí. Vnímajú istú nespokojnosť, pútajú tak na seba pozornosť a dávajú najavo cieľ, ktorý chcú dosiahnuť,“ pripomenul páter Kasan. Ľudia sa postia aj pre chorobu alebo preto, aby dosiahli lepší športový výkon.
Zdržanlivosť vedie k duchovnej sile
Človek môže vďaka pôstu zistiť, že je nervóznejší a chýba mu trpezlivosť. „A tak sa učí rásť prácou na sebe samom. Tiež má lepšie pochopenie pre druhých ľudí, ktorí sa snažia niečo meniť k lepšiemu, lebo sám vie, že to nie je také jednoduché. Zároveň menej kritizuje a je viac súcitný s ich slabosťou, lebo spoznal tú vlastnú,“ myslí si jezuita. „Takýmto spôsobom človek vníma skutočný zmysel pôstu, pretože je pre neho a jeho okolie hlbokým prínosom,“ skonštatoval.
Pôst má najmä náboženský motív a jeho viaceré formy sa dajú nájsť aj v judaizme, islame či budhizme. Kasan zdôraznil, že v kresťanstve má pôst špecifický význam. „Ide o očisťovanie ducha od žiadostivostí tela a očakávanie niečoho plnohodnotného. V tomto zmysle zjednotenie sa s Bohom. Inšpiráciou je nám Ježiš Kristus, ktorý sa štyridsať dní postil, aby sa pripravil na svoje verejné účinkovanie,“ povedal s tým, že podľa Biblie sa Ježiš po skončení tohto pôstu vrátil v „sile ducha“ a hlásal tzv. radostnú zvesť o nebeskom kráľovstve, ktoré je iné ako toto pozemské.
Cez odriekanie k radosti a pokoju
„Teraz sme na konci pôstu a dnes je špecifický deň, ktorým si pripomíname Ježišovu smrť. Oslobodil nás od toho, čo nás ťaží a otvoril nám bránu neba svojim vzkriesením, ktoré budeme sláviť už v sobotu v noci,“ vysvetlil kňaz s tým, že na túto pamiatku sa každý piatok kresťania postia a obzvlášť v tento piatok, nazývaný Piatok utrpenia Pána.
„Jeme dosýta iba raz za deň a z toho mäso vôbec. Chceme sa tak otvoriť a spojiť s Božím duchom, ktorý nás chce viesť k šťastnejšiemu životu. Nie je to ani tak o výkone ako o získaní harmónie ducha, duše a tela,“ dodal páter Kasan. Vysvetlil, že ľudia sú náchylní žiť pozemsky alebo telesne a kresťania to chcú vyvažovať duchom, aby získali „ovocie ducha“, ktorým sú láska, radosť, pokoj aj sloboda.