Pomoc psychiatrickým pacientom na Ukrajine melie z posledného. Lekár: Po vojne sa situácia ešte zhorší

V krajine boli títo pacienti už pred vojnou, bojmi a devastáciami potom vyvolali rozsiahlu krízu duševného zdravia - medzi vojakmi i civilistami, napísala agentúra AFP.

O rodine nič nevie

"Beriem lieky, tvrdo spím, nič nepočujem," hovorí štyridsaťštyriročná Klimovová, ktorá v snoch vidí svoju dedinu Kyselivku v Chersonskej oblasti na juhu Ukrajiny. V roku 2022 žila niekoľko mesiacov pod ruskou okupáciou, kým ukrajinské ozbrojené sily znovu získali pod kontrolu mesto Cherson a časť regiónu.

Klimovovú, ktorá trpí schizofréniou, potom evakuovali stovky kilometrov severnejšie, do nemocnice v meste Poltava. Odvtedy je pacientkou tamojšej oblastnej psychiatrickej liečebne. O svojich príbuzných doma, z ktorých mnohí sú seniori, od začiatku konfliktu nepočula. "Vedia, že som v Poltave. Čakám na koniec vojny, aby som ich mohla vidieť," povedala.

Podľa odhadov Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) je ohrozených duševnými problémami - alebo s nimi už žije - približne 9,6 milióna Ukrajincov. To je takmer štvrtina predvojnovej populácie krajiny. Štátny psychiatrický systém, ktorý bol podfinancovaný a vyčerpaný už pred rokom 2022, takúto situáciu zvláda len ťažko.

Čítajte viac

Ako na bitúnku. Boje v Kurskej oblasti sa zmenili na masaker, vojaci psychicky nezvládajú tempo zabíjania

Po vojne sa situácia zhorší, myslí si lekár

Oles Teljukov pracuje ako lekár v hlavnej psychiatrickej nemocnici v Poltave, nastávajúca kríza ho preťažuje. Zároveň očakáva, že situácia sa zhorší, až sa vojna skončí. Na jeho oddelenie malo byť umiestnených maximálne 40 žien, ale v marci ich tam bolo 47. Približne desať percent zo 712 pacientov liečiacich sa v zariadení v polovici marca predstavovali ľudia vysídlení kvôli bojom - väčšinou z Chersonskej, Doneckej, Luhanskej a Charkovskej oblasti.

Bola medzi nimi aj štyridsaťsedemročná Olha Beketovová, ktorá tiež trpí schizofréniou. Spomína, ako sa ocitla počas ruskej okupácie Chersonskej oblasti na niekoľko týždňov bez životne dôležitých liekov, keďže ich bol nedostatok. V máji 2022 dostala doma záchvat a previezli ju do nemocnice v Chersone. Keď v novembri toho istého roku ukrajinská armáda mesto znovu dobyla, evakuovali ju do Poltavy. Opierajúc sa o vychádzkovú palicu rozpráva, že v roku 2024 mala mŕtvicu, ktorú pripisuje "všetkým tým úzkostiam".

Nedostatok liekov

Uprostred nedostatku liekov - väčšinou drahých a dovážaných zo zahraničia - sa do situácie vložili niektoré zahraničné humanitárne organizácie.

Francúzsky lekár Christian Carrer je zakladateľom humanitárnej organizácie AICM, ktorá pomáha ukrajinským klinikám, vrátane psychiatrických liečební. Vyjadruje obavy o pacientov z radov utečencov a o rozpadajúci sa systém. "Je to komplikované... Sú pacienti, ktorí boli chorí pred (vojnou) a tí, ktorí ochoreli po vypuknutí vojny, pretože utrpeli traumu," opisuje situáciu Carrer.

V marci jeho mimovládna organizácia dodala do poltavskej nemocnice lieky na epilepsiu a zásoby prípravkov na liečbu záchvatov a schizofrénie. S ubúdajúcimi zdrojmi podľa neho podávajú ukrajinskí psychiatri pacientom nevhodné sedatíva, aby mohli spať. "Dodali sme produkty, ktoré znižujú prejavy schizofrénie ..., ale bez toho, aby sme pacienta otupili," povedal.

Čítajte viac

Ukrajinci od začiatku invázie podľahli hazardu. Problémy majú aj vojaci, podľa psychológov za to môže stres

O traume nevedia hovoriť

Ruská invázia prerušila plány Ukrajiny na modernizáciu zdravotníckeho systému. Reforma z roku 2017 sa nestihla dostať na psychiatrické oddelenia, ktoré si zachovávajú mnohé zo sovietskej éry. Izby na oddelení psychiatra Teljukova sú pomenované podľa farieb, nie číslami. "Ide o destigmatizáciu, o zbavenie sa byrokracie," vysvetľuje lekár.

Teljukov spomína na chaos pri evakuácii pacientov v roku 2022 a upozorňuje, že mnohí dorazili bez osobných vecí a dokladov. Mnoho ľudí nie je schopných o svojej traume hovoriť s rodinou ani s lekármi. "To sú najťažšie prípady," podotýka zdravotník, ktorý tiež hovorí o rozmachu duševných porúch v armáde.

Spomína na liečbu vojačky, ktorá vlani v septembri utrpela traumu z ruského bombového útoku, pri ktorom zahynulo 59 ľudí. Približuje aj prípad inej príslušníčky armády, ktorá strávila šesť mesiacov v ruskom väzení. U nej má podozrenie, že sa stala obeťou sexuálneho násilia, ale "plne" sa mu podľa neho nezverila.

S ukrajinskou psychologičkou sme sa rozprávali o traumách, ktorým čelia deti zasiahnuté vojnou.