Vo veku 89 rokov zomrel peruánsky spisovateľ Mario Vargas Llosa. Za svoju tvorbu získal Nobelovu cenu

„S veľkým zármutkom oznamujeme, že náš otec, Mario Vargas Llosa, zomrel dnes pokojne v Lime, obklopený svojou rodinou,“ píše sa v liste zverejnenom na sociálnej sieti, ktorý napísal jeho najstarší syn Álvaro a podpísali aj jeho súrodenci Gonzalo a Morgana. Podľa listu budú pozostatky Vargasa Llosu spopolnené a nebude sa konať verejný pohreb.

„Jeho odchod zarmúti jeho príbuzných, priateľov a čitateľov po celom svete, no dúfame, že ako my nájdu útechu v tom, že prežil dlhý, dobrodružný a plodný život a zanecháva po sebe dielo, ktoré ho prežije,“ dodali jeho deti.

Čítajte viac

Nobelovu cenu za literatúru získala juhokórejská spisovateľka Han Kang. Akadémia ocenila jej poetickú prózu

Velikán latinskoamerickej literatúry

Románopisec a esejista Mario Vargas Llosa sa narodil 28. marca 1936 v meste Arequipa v juhoamerickom Peru. V 60. a 70. rokoch 20. storočia patril k velikánom vzostupu latinskoamerickej literatúry spolu s Kolumbijčanom Gabrielom Garcíom Márquezom či Argentínčanom Juliom Cortázarom.

Za svoje dielo, často reflektujúce politiku a históriu tohto regiónu, získal celý rad ocenení vrátane Nobelovej ceny za literatúru v roku 2010. Medzi jeho známe romány patria Mesto a psi, Rozhovor v katedrále alebo Pantaléon a návštevníčky.

Predovšetkým v 60. a 70. rokoch 20. storočia patril k velikánom vzostupu latinskoamerickej literatúry. Spolu s Kolumbijčanom Gabrielom Garcíom Márquezom a Argentínčanom Juliom Cortázarom nadviazali na vrcholný odkaz Jorgeho Louisa Borgesa vo sfére magického realizmu. Tento literárny smer sa rozvinul v druhej polovici 20. storočia a reflektoval postmodernú éru v juhoamerickej oblasti. Vyznačuje sa zobrazením hispánskej reality, často pomocou symbolov a s filozofickým podtónom v prelínaní so všedným životom.

V dielach reflektoval politiku a históriu regiónu

Llosovi popularitu priniesol sčasti autobiografický román Mesto a psi (1963) o neidylickom dospievaní žiakov vojenskej školy. V knihe Zelený dom (1965) sa príbehy zachytávajúce mnohotvárnosť a pestrofarebnosť peruánskej reality odohrávajú v amazonskom pralese a indiánskych osadách. Medzi jeho významné patria tiež romány Rozhovor v katedrále (1969) a Pantaléon a návštevníčky (1973), ktorým prenikol k najširším čitateľským vrstvám. Násilím v peruánskej politike sa zaoberá kniha Kto zabil Palomina Molera? (1986). Román Rozprávač (1987) vtiahol čitateľov do sveta mýtov a legiend amazonského kmeňa Mačigenov s úvahami o prospešnosti príchodu vyspelej civilizácie do tohto prostredia.

Za svoje dielo, v širších globálnych kontextoch reflektujúce politiku a históriu regiónu, získal celý rad ocenení vrátane Nobelovej ceny za literatúru v roku 2010 či Ceny Rómula Gallega (1967) a Cervantesovej ceny (1994). Mimo literárnych kruhov sa Mario Vargas Llosa preslávil kandidatúrou na peruánskeho prezidenta. V roku 1993 získal španielske občianstvo.

V posledných mesiacoch sa rozšírili dohady o zhoršujúcom sa zdravotnom stave Vargasa Llosu. Vlani v októbri jeho syn Álvaro uviedol, že spisovateľ je na prahu deväťdesiatky a v tomto veku musí znížiť intenzitu svojich aktivít.

Pozrite si archívnu reportáž o štafetovom proteste pred SNG z 11. marca 2025: