Omán hostil prelomové jadrové rozhovory. USA a Irán rokovali v oddelených miestnostiach, stretnú sa opäť o týždeň
Približne dve hodiny trvali rozhovory medzi predstaviteľmi Iránu a Spojených štátov o jadrovom programe Teheránu, ktoré sa v sobotu uskutočnili v Maskate, hlavnom meste Ománu. Obe delegácie by sa mali opäť stretnúť na budúci týždeň, informovali svetové agentúry s odvolaním sa na iránske médiá.
Rokovania v Maskate prebiehali v oddelených miestnostiach, pričom ománsky minister zahraničných vecí Badr al-Busajdí pôsobil ako sprostredkovateľ.
Reportér iránskej tlačovej agentúry Tasnim opísal atmosféru rozhovorov ako pozitívnu. Informácie o ich výsledku neboli bezprostredne zverejnené.
Priateľská atmosféra a záväzná dohoda
Irán zastupoval minister zahraničných vecí Abbás Arákčí, ktorý sa už v rokoch 2013 - 2015 zúčastnil na rokovaniach so svetovými mocnosťami o iránskom jadrovom programe. Administratívu amerického prezidenta Donalda Trumpa reprezentoval osobitný vyslanec Steve Witkoff.
„Dnešná priama komunikácia osobitného vyslanca Witkoffa bola krokom vpred k dosiahnutiu obojstranne výhodného výsledku,“ uviedol Biely dom vo vyhlásení.
Šéf ománskej diplomacie, ktorého krajina už dlhodobo zohráva úlohu sprostredkovateľa medzi Iránom a západnými štátmi, v príspevku na sieti X uviedol, že rozhovory sa viedli v „priateľskej atmosfére“ a sú začiatkom úsilia o „spravodlivú a záväznú dohodu“. Arákčímu a Witkoffovi sa poďakoval za stretnutie, ktoré prebehlo „v priateľskej atmosfére“.
Iránske ministerstvo zahraničných vecí v sobotu uviedlo, že Arákčí a Witkoff po skončení rokovaní spolu hovorili „niekoľko minút“. Rozhovory podľa neho boli konštruktívne a prebehli „atmosfére vzájomného rešpektu“.
Trump v marci navrhol Iránu rokovania o novej jadrovej dohode, zároveň však varoval pred vojenskou reakciou, ak Teherán nebude súhlasiť s obmedzením svojho jadrového programu.
Po niekoľkých dňoch Teherán s rokovaniami nakoniec súhlasil, čiastočne zrejme v nádeji, že tak dosiahne zrušenie sankcií uvalených predovšetkým USA, ktoré sa považujú za hlavnú príčinu súčasných ekonomických problémov Iránu.
(Článok pokračuje pod videom):
Reportáž z 8. apríla, kde Trump oznámil priame rokovania s Iránom:
„Chcem, aby bol Irán skvelou, veľkou a šťastnou krajinou. Ale nemôžu mať jadrovú zbraň,“ zdôraznil Trump pár hodín pred začiatkom rozhovorov.
Šéf Bieleho domu predtým viackrát varoval Teherán, že pri snahách zabrániť mu vo vývoji jadrových zbraní sú v prípade neúspechu diplomacie otvorené všetky možnosti.
Irán hľadá férovú dohodu
Irán v piatok uviedol, že napriek rastúcemu tlaku zo strany Washingtonu dáva diplomacii „skutočnú šancu“. Amerika by podľa neho mala oceniť toto rozhodnutie, ktoré „bolo učinené napriek jej nepriateľskej rétorike,“ uviedol Bakájí.
Teherán údajne hľadá skutočnú a spravodlivú dohodu, no v prípade amerického útoku je pripravený reagovať.
Rokovania ako dôsledok izolácie
Oficiálne diplomatické vzťahy medzi Spojenými štátmi a Iránom neexistujú už desaťročia, pričom ich kontakt sa obnovil po opakovaných hrozbách vojenskou akciou zo strany USA aj Izraela.
Krajina je pritom oslabená rokmi sankcií a bombardovaním svojich spojencov, Hizballáhu v Libanone a Hamasu v Pásme Gazy zo strany Izraela. Práve preto má podľa AFP silný motív na rokovania.
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"