V Bruseli sa stretla koalícia ochotných. Slovensko pri rokovaniach o vojenskej podpore Ukrajiny chýbalo
Ministri obrany európskych krajín sa vo štvrtok stretli v Bruseli na nových rozhovoroch o možnom nasadení vojakov na Ukrajine s cieľom dohliadať na budúce prímerie s Ruskom. Mnohé otázky o takejto misii sú však stále nezodpovedané, keď viazne mierové úsilie presadzované Spojenými štátmi. Informovala o tom agentúra AFP.
Tzv. koalíciu ochotných tvorí zhruba 30 krajín, ktoré pod vedením Británie a Francúzska diskutujú o podpore prípadnej dohody sprostredkovanej americkým prezidentom Donaldom Trumpom.
„Naše plánovanie je reálne a podstatné. Naše plány sú dobre vypracované,“ povedal britský minister obrany John Healey na stretnutí v bruselskej centrále NATO. „Naše uisťujúce sily pre Ukrajinu by boli spoľahlivým a dôveryhodným bezpečnostným opatrením na zaistenie toho, že akýkoľvek vyrokovaný mier prinesie to, čo prisľúbil prezident Trump, trvalý mier pre Ukrajinu,“ dodal.
Aké sú neistoty a ciele koalície?
Londýn tvrdí, že na doterajších kolách rozhovorov sa dosiahol pokrok. Iní ministri však hovoria o pretrvávajúcej neistote pri cieľoch takéhoto nasadenia vojakov a jeho podpore americkou vojenskou silou.
„Aká je potenciálna úloha, aký bude cieľ?“ spýtal sa holandský minister obrany Ruben Brekelmans. „Aký je mandát? Čo budeme robiť v rôznych scenároch, napríklad ak dôjde k eskalácii v súvislosti s Ruskom?“ doplnil s tým, že je dôležité objasniť aj to, čo chcú členovia koalície žiadať od Washingtonu.
Podľa európskych predstaviteľov dosiaľ šesť krajín vrátane Británie, Francúzska a pobaltských štátov uviedlo, že by prispeli vojenskými jednotkami.
Trump: Rusko bombarduje Ukrajinu ako šialené. A to v čase, keď už boli celkom blízko k dohode o prímerí
Švédsky minister obrany Pal Jonson uviedol, že Štokholm má viacero otázok, ktoré musí objasniť pred tým, ako niečo prisľúbi. „Pomohlo by, keby bolo jasné, čo by táto misia zahŕňala a čo by sme robili – či by išlo o udržiavanie mieru, odstrašovanie alebo uisťovanie,“ povedal.
Veľkým problémom pre európskych spojencov pri snahe vypracovať plán je to, že majú len veľmi málo informácií o snahách USA dohodnúť s Ruskom zastavanie bojov, konštatovala AFP.
Trumpova vláda viedla viacero kôl rozhovorov s ukrajinskými i ruskými predstaviteľmi v nádeji na prímerie, avšak bez viditeľných výsledkov. Obe strany v zásade súhlasili so zastavením útokov na energetickú infraštruktúru, no podmienky neformalizovali a útoky pokračujú.