Vráti sa kvôli transakčnej dani doba kešu? Chodiť s kufríkom peňazí by bolo náročné, hovorí šéf asociácie podnikov Sirotka
Transakčná daň, ktorá platí od 1. apríla, podľa prezidenta Slovenskej asociácie malých a stredných podnikov (SAMP) Vladimíra Sirotku najviac dopadá na malých a stredných podnikateľov. Tí nemajú možnosti optimalizácie, aké využívajú veľké firmy, a nová povinnosť výrazne mení ich spôsob hospodárenia s peniazmi.
„Máme pocit, že by tam mali buď platiť všetci, alebo nikto, tak ľudovo poviem. Lebo je tam zhruba 21 výnimiek,“ upozornil Sirotka v relácii Štúdio ta3. Ako problematické vníma najmä výnimky pre obce a mestá, ktoré pritom vykonávajú podnikateľskú činnosť cez verejnoprospešné služby.
Sporné sú podľa neho aj výnimky pre neziskové organizácie: „Tam dostávame veľa otázok, že ktorá to je, ktorá to nie.“
Malé firmy nemajú manévrovací priestor
Zatiaľ čo veľké spoločnosti môžu transakcie kumulovať a optimalizovať si tak výšku dane, malé firmy často platia priebežne – po častiach alebo vopred zálohovo. Sirotka pripomenul, že daň sa týka každého prevodu, bez ohľadu na to, či ide o fakturáciu, mzdy alebo platby dodávateľom.
„Do tejto ceny, do tohto vzorca, vám vojde aj táto daň z prevodov, ktorá nie je malá. Znamená to zvýšenie vašich výdavkov. Čo spravíte? Buď nájdete nejaké rezervy, uberiete z rozvoja, alebo z niečoho iného. Znížite si zisk. A ak si ho chcete ponechať na rovnakej úrovni ako predtým, musíte základnú cenu posunúť vyššie,“ vysvetlil Sirotka.
Šéf SAMP zároveň upozornil, že malých podnikateľov je na Slovensku viac než 600-tisíc. Výrazný vplyv novej dane ilustroval aj osobnou skúsenosťou: „Za štyri dni jedna firma už zaplatila asi 10 eur. A ďalšia za sedem dní okolo 50 eur za túto transakčnú daň. [...] Čiže to je 2400 eur za rok. A to sú malé firmy.“
Nová daň zvyšuje aj počet účtovných operácií, čo sa môže premietnuť do vyšších nákladov na externé účtovnícke služby. „Účtovníčka si účtuje za položku. Táto daň navyšuje počet tých položiek, tých zaplatených faktúr, lebo okrem faktúr zaplatíte ešte dodatočný výdavok,“ poznamenal Sirotka.
Podnikatelia tak môžu mesačne platiť viac nielen banke, ale aj účtovníčke.
Prečo niektoré prevádzky vyžadujú hotovosť?
Po zavedení transakčnej dane sa na sociálnych sieťach začali objavovať fotografie výziev, v ktorých reštaurácie a obchody žiadajú zákazníkov, aby platili v hotovosti. Aj keď samotný zákazník daň neplatí, podnikatelia ňou argumentujú ako dôvodom, prečo preferujú hotovosť pred bezhotovostnými platbami.
V praxi to znamená, že podnikateľ sa snaží čo najviac peňazí získať v hotovosti a následne s nimi pracovať mimo bankového systému, čím sa chce vyhnúť ďalšiemu zdaneniu pri prevodoch.
Takýto systém má však svoje nevýhody. „Platí obmedzenie na hotovostné platby do výšky 15-tisíc eur. Tento limit bol počas pandémie a ďalších mimoriadnych situácií dočasne zrušený, ale už opäť platí. Možno si to nie každý uvedomuje, ale aj platenie v hotovosti nie je jednoduché – ste viazaní týmto limitom,“ upozornil Sirotka.
Okrem legislatívneho limitu poukázal prezident SAMP aj na praktické riziká - bezpečnosť pri prenose väčších súm, obmedzenia pri evidencii či zložitejší tok peňazí medzi dodávateľmi.
„Budete chodiť s kufríkom a platiť všade tie hotovosti? Je to dosť náročné. Priznám sa, že si nemyslím, že toto by sa tak nejako veľmi ujalo,“ zhodnotil Sirotka.
Ak daň ostane, treba ju zjednodušiť
Hoci niektoré politické strany, vrátane SNS, hovoria o potrebe transakčnú daň zrušiť, Sirotka hovorí skôr o jej prepracovaní.
„Ak je nevyhnutná, tak ju musíme poľudštiť, aby bola pochopiteľná a lepšie stráviteľná najmä pre tie malé podniky a živnostníkov, ktorí sú najviac zraniteľní.“
Navrhuje jednotné sadzby, rovnaké podmienky pre všetky druhy prevodov a zrušenie rozdielov medzi výberom hotovosti a bezhotovostným stykom. Na záver dodal: „Najlepším príjmom je euro, ktoré nevydáte.“
Pozrite si kompletnú epizódu Štúdia ta3 s hosťom Vladimírom Sirotkom:
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"