Expert o Trumpových clách: USA prídu o naše exkluzívne modely. Čo bude s hromadou áut? Sú len tri cesty

Od štvrtku 3. apríla začína Washington vyberať 25-percentné clo na dovoz automobilov do Spojených štátov. Pre Slovensko, ktoré každé desiate auto vyváža práve na americký trh, ide o vážny problém. Potvrdil to aj viceprezident Zväzu automobilového priemyslu Pavel Prepiak, ktorý upozorňuje, že dopad bude výrazný nielen pre automobilky, ale aj pre ich dodávateľov.

Predražia sa aj „domáce“ autá

„Treba si uvedomiť, že všetky tieto clá zaplatíme v konečnom dôsledku my, občania, niekto iný,“ skonštatoval Prepiak s tým, že automobil je dnes najkomplexnejší výrobok na trhu a nie je možné ho vyrábať len s domácimi komponentmi. Pripomenul aj skúsenosť s nedávnou čipovou krízou, keď kvôli nedostatku malých komponentov čakali zákazníci na autá aj niekoľko mesiacov.

Zásadný problém podľa neho nie je len v tom, že USA uvalia clo na hotové autá. „Dnes každé jedno vozidlo v USA priemerne obsahuje polovicu súčiastok, ktoré neboli vyrobené v USA. Niektoré z nich dokonca pri kompletizácii prekročia hranice viackrát,“ vysvetlil Prepiak. To znamená, že nové clo automaticky predraží aj autá, ktoré si americkí zákazníci kupujú ako „domáce“.

Pre Slovensko hrozí výpadok vývozu

Trumpove clá zasiahnu najmä slovenský export. „Dnes hovoríme, že by sa to mohlo dotknúť rádovo zhruba 9 percent toho, čo finalizujeme. A s tým pôjde aj veľký objem subdodávok pre USA. Najtriezvejší odhad je, že vývoz do USA by mohol klesnúť o 15 až 20 percent,“ priblížil viceprezident. V prepočte to môže znamenať výpadok približne 15- až 20-tisíc vozidiel.

Slovensko do USA vyváža predovšetkým exkluzívne modely, ktoré sa vyrábajú iba u nás. Ide najmä o vozidlá ako Porsche Cayenne, Audi Q7, Q8 z Volkswagenu Bratislava či Defender z nitrianskeho Jaguar Land Roveru. „Americký spotrebiteľ, ktorý má záujem o Defender, nemôže mať iný ako ten z Nitry,“ upozornil Prepiak.

Čítajte viac

„Deň oslobodenia“ je tu, Trump chystá veľkú šou. Dôsledkov sa obávajú aj jeho vlastní

Tri možné scenáre

Podľa Prepiaka sú na stole tri možné scenáre. Prvým je hľadanie nových trhov. Európa už podpísala dohodu s Mercosurom a perspektívne sú aj trhy Latinskej Ameriky, Indie či Afriky. „Máme exkluzívne modely a trhy ako India, niektoré krajiny Latinskej Ameriky ekonomicky rastú. Určite by sme tam vedeli autá umiestniť,“ verí.

Druhou možnosťou je snaha presmerovať vývoz na európsky trh, ktorý však už dlhodobo klesá. „V Európe sa predáva o 20 percent menej áut ako pred piatimi rokmi. Dôvodom sú aj prísne regulácie, ktoré zdražujú vozidlá a časť zákazníkov tak siahla po starších autách alebo lacnejších modeloch,“ vysvetlil Prepiak.

Najhorší scenár by znamenal pokles výroby a prepúšťanie. „Ak by sa tie vozidlá nepodarilo umiestniť, museli by sme vyrobiť menej a mohlo by to zasiahnuť 9- až 12-tisíc pracovných miest v celom priemysle,“ odhadol Prepiak.

Dodal však, že fabriky budú hľadať spôsob, ako minimalizovať dosah na zamestnancov. Uvažuje sa skôr o obmedzení nadčasov, dočasných pracovných miest či prirodzenej fluktuácii.

Čítajte viac

EÚ je pripravená brániť sa Trumpovým clám. Von der Leyenová: My sme obchodnú konfrontáciu nezačali

Problém nie sú len clá, ale aj európske regulácie

Prepiak otvorene kritizuje aj prehnanú reguláciu zo strany EÚ. Podľa neho sa automobilky dostali do situácie, keď musia do vozidiel montovať množstvo bezpečnostných a ekologických systémov, ktoré zákazník nechce alebo za ne nechce platiť.

„Vozidlo, ktoré sme predávali a boli všetci spokojní, musíme dnes ponúknuť s technológiami, ktoré môžu cenu zvýšiť aj o niekoľko tisíc eur,“ upozornil. Zároveň pripomenul, že emisné limity a pokuty sa podpisujú pod to, že mnohé modely sú pre európskych zákazníkov ekonomicky nedostupné.

Prepiak verí, že situácia prinúti politikov hľadať riešenia aj na úrovni EÚ. „Treba si sadnúť a debatovať, ako nastaviť vyvážené podmienky. Musíme sa pýtať, z čoho vlastne chceme zabezpečiť rast a zamestnanosť v Európe, ak nie z výroby,“ uzavrel.

Pozrite si celý rozhovor s odborníkom. Zhováral sa s ním ekonomický redaktor Marek Mašura.