Spreje, tekutiny či utierky. Ktoré čistiace prostriedky predstavujú najväčšie riziko pre naše zdravie?

Niektorí ľudia si čistiace prostriedky vyrábajú sami doma, presvedčení, že ide o menej škodlivú alternatívu. Hoci existujú bežné predstavy o zložkách, ako sú voda, kyselina citrónová, soľ či sóda bikarbóna, vedci upozorňujú, že neexistuje žiadny oficiálny návod na ich výrobu a chýbajú podrobné informácie o bezpečnom používaní týchto látok.

Okrem toho odborníci varujú, že časté používanie antibakteriálnych čistiacich prostriedkov môže prispieť k vzniku rezistencie voči antibiotikám.

Štúdia Sheffieldskej univerzity však zistila, že „jemné“ čistiace prostriedky - tie, ktoré neobsahujú antibakteriálne zložky - môžu zabíjať „obalené“ vírusy (vírusy s vonkajšou vrstvou) vrátane koronavírusu.

Písali sme

Knihy sa v domácnostiach už nekopia ako kedysi. Kupovať sme ich však neprestali

Aké čistiace prostriedky teda používať?

Vedci odporúčajú minimalizovať používanie čistiacich prostriedkov a siahnuť po nich len v prípade nevyhnutnej potreby.

Americká pľúcna asociácia radí počas upratovania pravidelne vetrať a vyhýbať sa príliš dráždivým zložkám v čistiacich prostriedkoch.

Carslaw odporúča používať tekuté čistiace prostriedky namiesto sprejov, ktoré sa ľahšie premieňajú na aerosóly, čo môže zvyšovať riziko vdychovania škodlivých látok.

Pozor by sme si mali dávať aj na čistiace prostriedky s vysokým obsahom vonných látok, ktoré môžu dráždiť naše dýchacie cesty.

Napriek tomu sa odborníci zhodujú, že je stále bezpečnejšie čistiť domovy, ako ich vôbec nečistiť. Hoci „prírodné“ čistiace produkty môžu mať svoje výhody, nie sú úplne bez rizika. Pri bežnom upratovaní však stačí dôkladné utretie povrchov, čo pomáha eliminovať baktérie aj bez použitia čistiacich prostriedkov.

Písali sme

Štedrá večera a tradičné upratovanie. Prieskum odhalil, ako Slováci pripravujú svoje domácnosti na Vianoce