Lajčák v ta3: Srbsko sa spolieha na Rusko a Čínu, napätie v Bosne môže vyústiť do hlbokej krízy
V Srbsku protesty, v Bosne napätie. O vyhrocovaní situácie na Balkáne sme sa v Štúdiu ta3 rozprávali s bývalým ministrom zahraničných vecí Miroslavom Lajčákom.
Protesty v Srbsku
Mesiace trvajúce demonštrácie v Srbsku vyvolala tragédia v Novom Sade, ktorá sa udiala 1. novembra 2024 a vyžiadala si 16 obetí. Odvtedy protesty v krajine neutíchajú a ľudia pravidelne vychádzajú do ulíc.
Podľa Miroslava Lajčáka sú Srbi emotívny národ, ktorý stále dával najavo svoje pocity, no neštandardné v tomto prípade je, že nejde o opozičné protesty, ale „vedúcou silou celého hnutia sú študenti, ktorí momentálne majú obrovskú popularitu a podporu spoločnosti“.
„Protesty sú pokojné, nenásilné a požiadavky organizátorov nie sú extrémistické. Ide o otázku právneho štátu a rešpektovania princípov ústavy. Žiadajú transparentnosť,“ uviedol Lajčák.
Lajčák zdôraznil, že logickým riešením je, aby si vláda a organizátori protestov situáciu vydiskutovali a našli riešenie. Situáciu podľa neho treba vyriešiť „demokraticky, pokojne a vnútorným dialógom“.
Čína a Rusko ako spojenci
V súčasnosti sú v Srbsku najväčšími investormi Čína a Rusko. Zatiaľ čo historickú afinitu Srbov k Rusom možno vysvetliť z hľadiska historických väzieb, v oblasti infraštruktúry dominujú práve investície z Číny.
Hlavným investorom v Srbsku je však podľa Lajčáka Európska únia.
„Srbsko vníma Čínu a Rusko ako svojich spojencov najmä v rámci Bezpečnostnej rady OSN, kde tieto krajiny podporujú Srbsko v otázke Kosova,“ uviedol Lajčák a dodal, že Srbsko má pocit, že „v kritických alebo existenčných otázkach sa vie spoľahnúť viac na Čínu a Rusko než na Európsku úniu“.
V otázke členstva v Európskej únii podľa Lajčáka dochádza k rozdeleniu spoločnosti a ľudia berú do úvahy aj to, že v Európskej únii Srbsko dostáva veľa kritiky, kým z Číny a z Ruska ich nikto nekritizuje.
„Percepcia alebo imidž Číny a Ruska je lepší než v prípade Európskej únie,“ dodal.
Napätie v Bosne a Hercegovine
V Bosne a Hercegovine sa situácia komplikuje v dôsledku etnických sporov medzi Bosniakmi, Chorvátmi a Srbmi.
Hlavný problém Bosny a Hercegoviny vidí Lajčák v tom, že krajine chýba spoločná vízia.
„Federácia Bosniakov a Chorvátov, takzvané Sarajevo, má snahu centralizovať štát, kým Srbi majú snahu udržať kompetencie, ktoré majú,“ uviedol Lajčák.
Politické napätie medzi entitami dosiahlo vrchol po odsúdení Milorada Dodika, lídra bosnianskych Srbov, za porušenie Daytonskej mierovej dohody. Lajčák upozornil, že situácia sa môže skončiť hlbokou krízou.
S rastúcim napätím v krajine prichádza aj zvýšená prítomnosť medzinárodných vojenských jednotiek v rámci misie EUFOR, ktorá sa snaží stabilizovať situáciu.
„Ak sa zvyšuje prítomnosť medzinárodných vojenských jednotiek, je to znak toho, že situácia - vrátane bezpečnostnej -, je komplikovaná a zhoršuje sa,“ povedal Lajčák. Zmyslom navýšenia stavov je podľa neho upokojiť občanov Bosny a Hercegoviny, že sa nemajú čoho obávať.
Potenciálne členstvo v Európskej únii
„Občania na Balkáne chcú byť súčasťou Európskej únie, ale podpora je najnižšia práve v Srbsku,“ uviedol Lajčák.
V otázke členstva v Európskej únii je podľa Lajčáka na tom najlepšie Čierna Hora a veľmi dobre si počína aj Albánsko. Srbsko je viazané procesom normalizácie vzťahov s Kosovom, uviedol.
„Kosovský premiér o dialóg nemá záujem. Myslí si, že môže eskalovať vzťahy so Srbskom a napriek tomu mu jeho priatelia zabezpečia členstvo v EÚ,“ tvrdí Lajčák.
Bosna a Hercegovina je podľa neho „jediná krajina na Balkáne, ktorá nesplnila ani podmienky na to, aby sa zapojila do plánu rastu“.
Proces Severného Macedónska údajne stagnuje na tom, že sa od krajiny žiada, aby zmenili svoju ústavu.