Vyslanie vojakov na Ukrajinu rozdeľuje Európu. Ktoré krajiny sú za a čo zatiaľ vieme o „koalícii ochotných“?
Nasadenie západných vojsk na Ukrajine by mohlo podľa viacerých lídrov pomôcť upevniť prípadné prímerie a zároveň posilniť dlhodobú dôveru v krajine, ktorá už vyše tri roky čelí ruskej agresii. O myšlienke mierovej misie sa cez víkend opäť intenzívne diskutovalo.
Jasné stanoviská aj váhavé postoje
Záujem pripojiť sa k pripravovanej mierovej misii na Ukrajine prejavujú ďalšie štáty, a to aj napriek vnútropolitickým výzvam či geografickej vzdialenosti od vojenského konfliktu. Podľa denníka El País sa chce zapojiť aj Španielsko, hoci krajina čelí silnému odporu niektorých vládnych spojencov.
Madrid sa zároveň dlhodobo nachádza pod cieľovou hranicou výdavkov na obranu - aktuálne investuje len 1,28 % HDP, pričom NATO stanovilo minimálny cieľ na úrovni 2 %.
Ďalším možným členom spomínanej koalície je aj Kanada. Hoci nie je európskou krajinou, ako člen NATO sa dlhodobo angažuje v podpore Ukrajiny. Bývalý premiér Justin Trudeau, ktorý pred niekoľkými dňami navštívil Kyjev, v rozhovore pre RFE/RL otvorene hovoril o akejkoľvek pomoci, ktorú bude krajina zmietaná vojnovým konfliktom potrebovať. „Kanada hľadá spôsoby, ako čo najlepšie pomôcť, a ako som povedal pred niekoľkými dňami, všetko je na stole,“ uviedol.
Podobný signál vyslala aj Austrália. Premiér Anthony Albanese v rozhovore pre Sky News vyhlásil, že jeho vláda je „otvorená“ účasti na mierových operáciách, ak by to situácia vyžadovala. „Sme pripravení zvážiť akékoľvek návrhy do budúcnosti. Austrália už v minulosti zohrávala dôležitú úlohu v rôznych mierových misiách,“ pripomenul zásluhy najväčšej krajiny Oceánie.
Politická pomoc áno, fyzická nie
Naopak, odchádzajúci nemecký kancelár Olaf Scholz sa už dávnejšie vyjadril, že nemeckí vojaci na Ukrajinu nepôjdu. Hoci Nemecko patrí medzi najväčších sponzorov ukrajinskej obrany, Scholz si v minulosti vyslúžil kritiku za svoju opatrnosť - najmä pre nerozhodnosť pri schvaľovaní dodávok rakiet dlhého doletu typu Taurus.
Friedrich Merz, ktorý by mohol nahradiť Scholza na poste kancelára, zaujal k Ukrajine priaznivejší postoj vrátane prísľubu ďalšej vojenskej pomoci, ktorá zahŕňa aj spomínané rakety. Zatiaľ však nie je jasné, či sa jeho názor bude líšiť aj v otázke vyslania pozemných síl.
Poľsko, ktoré disponuje jednou z najsilnejších armád v Európe, plánuje tento rok investovať do obrany až 4,7 % HDP, čo výrazne presahuje odporúčanú hranicu NATO. Vzhľadom na zdieľanú hranicu s Ukrajinou a Bieloruskom sa však Varšava obáva o svoju vlastnú bezpečnosť.
„Neplánujeme vyslať poľské jednotky na ukrajinské územie. Budeme poskytovať logistickú a politickú podporu krajinám, ktoré by v budúcnosti mohli chcieť poskytnúť takéto záruky, takéto fyzické záruky,“ povedal minulý mesiac poľský premiér Donald Tusk.
Rovnaký postoj zastáva aj talianska premiérka Giorgia Meloniová. Podľa jej slov Taliansko v súčasnosti neuvažuje o vyslaní svojich vojakov na Ukrajinu.
Pozrite si reportáž o Zelenského návšteve vojakov na Donbase:
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"