Na zamrznutý Dunaj nasadili ľadoborce, pomôcť môžu aj Maďari
Na zabezpečenie plynulej a bezpečnej plavby po Dunaji sa vodohospodári rozhodli použiť ľadoborce. V bratislavskom prístave bude rozbíjať ľad a usmerňovať ľadové kryhy ľadoborec Brezno, v Čunove ľadoborec Krupina a v prístave Komárno zabezpečí lámanie ľadu remorkér BD DUNAJ.
Nebezpečné ľadové kryhy
"Ide o preventívne opatrenie, ktoré má zaistiť bezpečnosť a zamedziť prípadným škodám," potvrdil zástupca Slovenského vodohospodárskeho podniku, riaditeľ odštepného závodu Bratislava Jozef Dúcz.
Dodal, že v prípade, ak je ľad hrubší, môže SVP v rámci medzištátnej spolupráce využiť pomoc vodohospodárov z Maďarska. Tí disponujú špeciálnym ľadoborcom, ktorý rozbíja ľad kývaním sa z jednej strany na druhú. Táto výpomoc bola potrebná naposledy v roku 2006.
Ľadová povodeň vzniká v dôsledku rozrušenia zamrznutého vodného toku, keď sa ľadové kryhy dostávajú do pohybu a pri zúženom profile toku alebo pri mostoch sa zastavujú, hromadia a zapchávajú prietokový profil. Ľadová zápcha je fenomén, ktorý môže vyvolať nebezpečné, až kritické povodňové situácie.
Ľadové povodne na Dunaji
História ľadových povodní na Dunaji siaha až do obdobia ranného stredoveku. Prvý záznam o zamrznutom Dunaji na území Bratislavy je z roku 793. Najnebezpečnejšia situácia nastala v polovici 19. storočia. V dôsledku ľadovej povodne dňa 5. februára 1850 hladina Dunaja prudko stúpala a rieka zaplavila mesto do výšky 1123 centimetrov. Voda a veľké kusy ľadu spôsobili rozsiahle škody na budovách pozdĺž toku. Podľa dobových prameňov prišlo o život šesť ľudí.
Pri silných mrazoch Dunaj úplne zamrzol v rokoch 1927 a 1928, ale aj v roku 1956 a 1963. V zime 1946/1947 bol Dunaj najdlhšie zamrznutý, ľad zastavil tok na 90 dní.
V roku 2006 zamrznutý Dunaj skomplikoval život obyvateľom obcí Bodíky, Dobrohošť a Vojka. Keďže musela byť zastavená prevádzka kompy, obyvateľom obcí sa cesta na pevninu predĺžila z 500 metrov na 50-kilometrovú obchádzku.
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"