Dzurinda a ďalší politici v liste varovali Trumpa pred Putinom

TA3 TASR
11.1.2017 10:13

Viacerí politici zo strednej a východnej Európy sú medzi signatármi listu, ktorým varujú novozvoleného prezidenta USA Donalda Trumpa pred najvyšším ruským predstaviteľom Vladimirom Putinom.

Dzurinda a ďalší politici v liste varovali Trumpa pred Putinom
SITA/AP

Putin nechce urobiť Ameriku veľkou

List datovaný 9. januárom, ktorý získal denník The Washington Post, podpísalo spolu 17 súčasných aj bývalých politikov.

Je medzi nimi aj bývalý slovenský premiér Mikuláš Dzurinda, bývalý podpredseda českej vlády Alexandr Vondra, niekdajší šéfovia českej a poľskej diplomacie Karel Schwarzenberg a Radoslaw Sikorski, bývalý švédsky premiér Carl Bildt, či rumunský exprezident Traian Basescu. Jediným úradujúcim signatárom listu je bulharský prezident Rosen Plevneliev.

"Putin nechce urobiť Ameriku veľkou. My, ako vaši spojenci, to však chceme," uvádza sa okrem iného v liste. Signatári tvrdia, že Putin nie je ani spojencom Ameriky, ani dôveryhodným medzinárodným partnerom. Sankcie uvalené na Ruskú federáciu by sa podľa ich názoru nemali zrušiť a anexia Krymu Ruskom by sa nemala akceptovať.

Európa ako nebezpečné miesto

Signatári vyzývajú novú americkú vládu a Kongres, aby "pevne stáli pri obrane našich spoločných cieľov a záujmov - mieru, transatlantického spojenectva a slobody". Rusko za Putinovej vlády podľa signatárov listu urobilo vďaka militarizmu, vojnám, hrozbám, porušeniam dohôd a falošným sľubom z Európy oveľa nebezpečnejšie miesto.

Autori listu ďalej uvádzajú, že vítajú Trumpovo zvolenie a tešia sa na spoluprácu s jeho administratívou vo veci posilnenia transatlantického spojenectva. Ak sa však Trump rozhodne ísť inou cestou a spojí sa s Putinom, bude to mať vážne negatívne dôsledky pre Európu i Spojené štáty, varujú.

Európski politici sumarizujú, že Putin nemôže byť spojencom Západu. Ak by však podľa nich aj došlo k uzavretiu dohody, Moskva bude určite pokračovať v podkopávaní európskych demokracií prostredníctvom kybernetických útokov, vyvíjaním tlaku v energetickej a hospodárskej oblasti, špionáže, psychologickej vojny, dezinformácií a korupcie.

zdielať
zdielať
mReportér
Komentáre k článku
Zdielajte článok