Kde skončí odpad zo žúmp, pýtajú sa vodári. Tarabova novela zákona im zamedzí prístup k čističkám

Zástupcovia obcí, vodárenských spoločností a zamestnávateľov kritizujú novelu ministra Tomáša Tarabu (nom. SNS). Podľa nich ohrozuje život a zdravie obyvateľov. Rezort životného prostredia sa odvoláva na odporúčania Najvyššieho kontrolného úradu.

Viac ako 1700 obcí na Slovensku nemá vyriešenú kanalizáciu a nevedia čo majú robiť s odpadovými vodami zo žúmp. Vyvážajú ich do čističiek odpadových vôd, čo chce minister Taraba zmeniť.

„Ide o 1700 obcí na Slovensku, ktoré nie sú odkanalizované. Plus sú to ďalší občania, ktorí žijú, ako som už povedal, či už v Bratislave, v Košiciach, v Trenčíne alebo v iných mestách a samozrejme okresných mestách, ako je Bardejov, Trebišov, Partizánske, Prievidza,“ vysvetlil predseda Združenia miest a obcí Slovenska Jozef Božik.

„Týchto 1700 obcí nemá inú možnosť, ako riešiť svoje odpadové vody. Len teda vývozom žumpou ich vôd, vody končia vždy v čistiarni odpadových vôd. Nemôžu končiť nikde inde, pretože legislatíva žiadna ani to nedovoľuje,“ dodal prezident Asociácie vodárenských spoločností Stanislav Hreha.

Zákaz vyvážať zo žúmp do čističiek

Tomáš Taraba predložil ešte koncom minulého roka na rokovanie vlády návrh, ktorý zakazuje vodu zo žúmp vyvážať do čističiek.

„Bude ohrozené zdravie a život, čo je veľmi dôležité bude ohrozený normálny bežný život pre občanov. Keďže sa bavíme minimálne o 1,5 milióna občanov Slovenskej republiky,“ obáva sa Božik.

„Tomáš Taraba obhajuje verejný záujem všetkých občanov Slovenska, nie hŕstky vyvolených vodárenských spoločností, ktoré si spravili biznis z regulovanej činnosti, spojenej s dodávkami vody a neinvestovali do vodárenskej infraštruktúry,“ vyplýva zo stanoviska Ministerstva životného prostredia SR.

Rezort sa odvoláva na NKÚ

Rezort životného prostredia sa odvoláva na Najvyšší kontrolný úrad, ktorý robil kontrolu vo vybraných vodárenských spoločnostiach. Zistil, že niektoré z nich nevyužívajú financie správne a vydal ministerstvu odporúčania.

„Keď sme sa stretli s pánom šéfom NKÚ Andrassym a sme to, cele vysvetlili. Tam došlo k nepochopeniu. Regulovaná činnosť a neregulovaná činnosť. Ale potom sa to vysvetlilo a aj pán Andráši uznal, že je to tak,“ vysvetlil Hreha.

„Tieto vodárenské spoločnosti hospodáriace s peniazmi daňových poplatníkov namiesto toho, aby podporovali zmysluplné investície do obnovy vodárenskej infraštruktúry a znížili miliardový deficit, tak radšej vyťahovali peniaze na rôzne akože charitatívne činnosti. Tieto praktiky sme preto odmietli,“ vyplýva zo stanoviska Ministerstva životného prostredia SR.

„Apelujeme preto na poslancov, aby tento zákon neschválili a myslíme si, že mal by mu predchádzať jasná diskusia. Za účasti odbornej verejnosti dotknutých subjektov,“ povedal výkonný riaditeľ Asociácie zamestnaneckých zväzov a združení Daniel Širhal.

Návrh smeruje do parlamentu a ak by sa schválil, obyvatelia by nemali kam vodu zo žumpy vyviezť a zodpovednosť by ostala na nich samotných.

zdielať
zdielať
sledovať
mReportér edit
Komentáre k článku
Zdielajte článok